Povinnosti pri vývoze žúmp existujú už dnes, ich vymáhanie viazne. Problémom sú aj kapacity ČOV. Pýtali sme sa na skúsenosti z praxe.
Nakladanie s odpadovou vodou v neodkanalizovaných obciach a prevádzkovanie žúmp a septikov sa v súčasnosti stalo horúcou témou kvôli pripravovanému „registru žúmp.“ Ministerstvo životného prostredia s ním počíta pri transpozícii európskej smernice a príprave nového slovenského zákona.
Ako v komentári k téme priblížil profesor Igor Bodík, odpadové vody posiela do žúmp približne štvrtina ľudí na Slovensku. „To predstavuje zhruba 1,3 milióna obyvateľov a ak uvažujeme, že priemerná spotreba vody na Slovensku je asi 80 litrov na obyvateľa a deň, znamená to okolo 110 000 m3 odpadových vôd denne,“ uviedol.
Kľúčovým problémom podľa experta je hlavne ďalšie nakladanie s naakumulovanými odpadovými vodami, „To, čo sa nedovezie na čistiareň, pod rúškom „verejného tajomstva“ končí večer, hlavne keď prší, vo vodných tokoch alebo niekde na poliach,“ upozornil prof. Bodík.
Kým nová legislatíva je ešte len v príprave, na žumpy a nakladanie s odpadovými vodami myslia aj súčasné predpisy. Ako je to však s ich vymáhaním?
Dôsledné kontroly toho, či si domácnosti nechávajú riadne vyvážať žumpy, považuje za najdôležitejší krok pri riešení problému Milan Švantner, konateľ spoločnosti MIROKAL, ktorá sa zaoberá ich vývozom na strednom Slovensku. V reakcii na otázky denníka VODA-PORTAL upozorňuje na dve prekážky: okresné úrady podľa neho nemajú dostatočnú kapacitu a časť starostov sa nechce dostať do konfliktu s občanmi.
V článku:
- čo od vlastníkov žúmp vyžaduje zákon už dnes,
- v koho kompetencii sú kontroly a prečo viaznu,
- na aké ďalšie problémy v praxi naráža vývozca žúmp,
- čo by podľa neho v praxi pomohlo najviac,
- prečo vodárne čakajú veľké investície na čistiarniach,
- ako je to s pripravovaným registrom žúmp.
Úradom podľa vývozcu chýbajú kapacity
M. Švantner je presvedčený, že „uskutočňovanie kontrol občanov je najdôležitejšie“. Za základ považuje dôsledné preverovanie, či ľudia zabezpečujú vývoz v súlade so zákonom.
Pri okresných úradoch pritom rozlišuje medzi ochotou konať a reálnymi možnosťami: podľa neho „nemajú kapacitu vykonávať tieto kontroly, aj keď chcú.“
Podobnú prekážku, hoci pri presadzovaní pripojenia domov na už vybudovanú kanalizáciu, opísal na konferencii vodohospodárov Emil Maretta, riaditeľ Vodárenskej spoločnosti Ružomberok. Pri riešení nepripojených vlastníkov uviedol dohodnutú kapacitu okresného úradu päť prípadov mesačne a žiadal personálne posilnenie.
Maretta zároveň vyzdvihol výsledky spolupráce s okresným úradom. Jeho skúsenosť tak ukázala, že aj postup, ktorý v konkrétnych prípadoch funguje, môže narážať na počet podnetov, ktoré úrad zvládne vybaviť. Švantner na kapacitnú bariéru upozorňuje z pohľadu kontrol vývozu žúmp.
Starostovia by kontrolovali vlastných voličov
Pri obecných úradoch M. Švantner opisuje aj nezáujem o kontroly. Spája ho s tým, že starostovia by preverovali plnenie povinností ľudí, od ktorých závisí ich volebná podpora. Podľa jeho skúseností časť občanov vníma požiadavky na riadny vývoz predovšetkým ako ďalšie výdavky.
Zostáva vám 54% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.