Slúži pre odpadové vody zo žúmp. Ako funguje prvá väčšia koreňová ČOV na Slovensku

Koreňové čistiarne odpadových vôd (ČOV) sú témou, ktorá sa na Slovensku skloňuje už roky. Alternatívou by sa mohli stať hlavne pre malé obce a riedko obývané oblasti, kde klasické ČOV nedávajú ekonomicky zmysel. Reálne uskutočnených projektov je však zatiaľ málo.

„U nás sa pred 20 rokmi postavilo niekoľko koreňových čistiarní, ktoré nevyšli projektantom a prevádzkovateľom. A odvtedy je tu predstava, že koreňovky nefungujú a je zbytočné sa do nich púšťať,“ vysvetľoval na konferencii ENVIRO profesor Igor Bodík. Za hranicami sa ale riešenie podľa neho etablovalo. „V Rakúsku je 5,5-tisíc koreňových čistiarní, ktoré sú v lyžiarskych strediskách vo výškach 1 500 metrov nad morom a fungujú bez problémov, či je leto, alebo zima.“

Na perspektívu koreňových čistiarní už dlhšie upozorňujú tiež analytici z rezortu životného prostredia. Samotné ministerstvo Koncepcii vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 konštatuje, že v menších aglomeráciách pod 2000 EO, vidieckych oblastiach s rozptýleným osídlením a izolovaných komunitách plánuje podporovať decentralizované kanalizačné systémy pre nakladanie so splaškovými odpadovými vodami. Nástrojom na to má byť hlavne Environmentálny fond.

Tzv. vegetačné čistiarne sa však predsa len presadzujú. Prvá väčšia koreňová ČOV, ktorú vybudovali pre 320 ekvivalentných obyvateľov (EO), už má za sebou prvé roky skúšobného obdobia.

V článku sa dozviete:

• kde koreňová ČOV vyrástla a kde práve stavajú väčšiu,
• pre koho táto prvá väčšia „koreňovka“ slúži,
• ako dopadli prvé roky jej prevádzky,
• ako je to s nákladmi na koreňové čistiarne. 

Koreňová ČOV slúži pre žumpy

Doposiaľ najväčšiu koreňovú čistiareň na Slovensku prevádzkuje obec Rakytník v rimavskosobotskom okrese. Obec patrí k väčšine slovenských samospráv, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu. Odpadové vody z domácností končia v žumpách.

Vypracovanie projektovej dokumentácie pre koreňovú ČOV, o ktorom obec informovala začiatkom roka 2020, bolo podporené z Regionálneho Príspevku v rámci Akčného plánu okresu Rimavská Sobota. Projekt sa postupne hýbal dopredu.

„Vybavujeme to už približne tri roky. Je to pilotný projekt. Čistička nebude náročná na údržbu ani na prevádzkovanie. S výstavbou začneme pravdepodobne v marci,“ uviedol rok nato pre portál Rimava.sk starosta obce Ján Rencsok.

Realizácia projektu sa následne skutočne rozbehla a od nasledujúceho roka už ČOV fungovala. Kým v roku celkové dovezené množstvo žumpových vôd dosiahlo 766,55 m3, v nasledujúcom roku 2023 to bol viac ako dvojnásobok. A podobný objem ČOV spracovala aj vlani.

Výstavba koreňovej ČOV Rakytník | Foto: Ján Žember

Žumpové vody sú do ČOV zvážané z obce Rakytník a okolitých obcí Uzovská Panica, Bátka, Tomášovce, Žíp, Vieska nad Blhom, Radnovce, Cakov. Ako však vyplýva z dohôd zverejnených v Centrálnom registri zmlúv, zmluvy o odbere odpadových vôd obec od roku 2022 uzavrela aj s inými subjektmi.

Cena za zneškodnenie obsahu žúmp v koreňovej ČOV je vo všetkých zmluvách stanovená na 2,50 eur/m³. Poplatok vychádza zo všeobecne záväzného nariadenia (VZN) obce. Podobné sumy si za vývoz žúmp účtujú aj niektoré vodárenské spoločnosti.

Likvidáciu kalov si obec objednala od firmy Sociálny podnik Rakytník, s.r.o., ktorá bola od založenia v roku 2019 do vlaňajšieho októbra v 100-percentnom vlastníctve obce a jeho konateľom bol starosta Renscok. Následne od 1. októbra 2024 firmu odkúpila americká spoločnosť Sonder & Nobleman LLC, ktorá je spoločníkom v 228 firmách na Slovensku.

Čo ukázalo skúšobné obdobie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.