Treba detailný monitoring, kaly z ČOV bývajú znečistené. Je to však veľký zdroj živín (ROZHOVOR)

V súvislosti s prechodom na „obehové hospodárstvo“ sa spravidla hovorí najmä s pevnými odpadmi a materiálmi. Čoraz väčšia pozornosť sa však venuje aj kalom z čistiarní odpadových vôd (ČOV). Na tie sa nazerá ako na zdroj, ktorý sa zatiaľ darí využívať len sčasti.

Širšiemu využívaniu čistiarenských kalov však stojí v ceste viacero prekážok. Tým hlavným je ich znečistenie rôznymi druhmi polutantov.

Práve využívaniu kalov z ČOV sa vo svojej najnovšej štúdii „Kal nad zlato“ venoval Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Hlavného autora reportu, Michaela Matisa, sme sa pýtali na podrobnosti.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• aký je potenciál kalov z ČOV v slovenskom poľnohospodárstve,
• či je dostatok kapacít na energetické využitie znečistených kalov,
• ako sa líšia kaly z komunálnych a priemyselných ČOV.

Vaša štúdia, ktorej sme sa venovali aj na Voda-portal.sk, mapuje rôzne možnosti zhodnotenia kalov. Ako vnímate celkový potenciál čistiarenských kalov pri nahrádzaní syntetických hnojív v slovenskom poľnohospodárstve?

Využitie čistiarenských kalov v poľnohospodárstve je vo všeobecnosti problematické, pretože sú často znečistené polutantmi, napríklad farmaceutikami, mikroplastmi či ťažkými kovmi. Pri aplikácii znečistených kalov na pôdu, či už priamo alebo nepriamo napríklad kompostovaným kalom, môžeme toto znečistenie preniesť jednak do pôdy a následne aj do rastlín, ktoré produkujeme, ale aj do vodných tokov.

Zároveň sú však čistiarenské kaly veľkým zdrojom živín, ktoré už v malej miere nahrádzajú syntetické hnojivá v našom poľnohospodárstve, pričom je tam potenciál mieru zhodnocovania v poľnohospodárstve zvyšovať.

Nevyhnutným krokom k maximalizácii potenciálu využitia čistiarenských kalov na Slovensku je však detailný monitoring relevantných mikro- a makropolutantov v kaloch. Potom môžeme podnikať ďalšie kroky, akými sú napríklad prevencia znečisťovania, výskum, vývoj, certifikácia neznečisteného kalu a podobne.

Dá sa to orientačne vyčísliť?

Keďže takýto detailný monitoring na Slovensku nerobíme, nevieme zatiaľ presne vyčísliť ani potenciál čistiarenských kalov pri nahrádzaní syntetických hnojív v našom poľnohospodárstve. Určite by bolo možné tento potenciál odhadnúť, ale na podobné vedecké práce sme pri tvorení štúdie Kal nad zlato nenarazili.

V súvislosti s certifikovaním kalov v štúdii ako príklad spomínate švédsku certifikáciu REVAQ. Aké sú laboratórne kapacity na certifikáciu kalov Slovensku? Je kde kaly testovať?

Analýza laboratórnych kapacít na možnú certifikáciu kalov na Slovensku bola mimo rozsahu našej štúdie. Môžem však potvrdiť, že na Slovensku takéto laboratóriá sú. Ide napríklad o ELVAC či Výskumný ústav chemických vlákien.

V spojitosti s kontaminovanými kalmi štúdia navrhuje riešenie prostredníctvom energetického zhodnotenia a pyrolýzy. Je na Slovensku dostatok takýchto zariadení?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.