Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Môžu čistiarenské kaly nahrádzať syntetické hnojivá? Slovenská štúdia zmapovala situáciu

Kaly z ČOV dokážu nájsť rôzne uplatnenie.

čistiarenské kaly

ČOV Stará Turá / Foto: INCIEN

Klimatické zmeny, čoraz častejšie a dlhšie obdobia sucha, ale aj vysoké ceny hnojív – s tým všetkým aktuálne zápasia slovenskí poľnohospodári. Využívaním organických hnojív vedia poľnohospodári zvýšiť odolnosť pôdy na zmenu klímy a znížiť svoju závislosť od syntetických hnojív. Jedným z možných zdrojov organických hnojív sú aj čistiarenské kaly, vedľajší produkt čistenia odpadovej vody.

Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) predstavil report Kal nad zlato, ktorý poľnohospodárom, no aj mestám a obciam uľahčí rozhodovanie, či je pre nich kal vhodné riešenie. Hlavné závery štúdie sme na Voda-portal.sk zhrnuli už začiatkom týždňa. Tu sú ďalšie podrobnosti.

V článku sa dozviete:

  • ako môžu čistiarenské kaly pomôcť poľnohospodárstvu,
  • v čom spočívajú riziká,
  • čo treba podľa autorov štúdie na Slovensku zafinancovať,
  • ako radia spracovať kontaminované kaly.

Kaly z ČOV poskytujú dusík aj fosfor

Krajiny EÚ s prísnejšou legislatívou zneškodňujú kal spaľovaním, energeticky zhodnocujú alebo kompostujú. Na druhej strane v krajinách, kde je legislatíva voľnejšia, volia ľudia čo najlacnejšie riešenia – priamu aplikáciu do pôdy či skládkovanie.

Z pohľadu cirkulárnej ekonomiky a cirkulárneho biohospodárstva je najlepšie využitie čistiarenského kalu jeho aplikácia na pôdu, či už priama alebo nepriama napr. kompostovaním. Týmto spôsobom Slovensko podľa štatistík Výskumného ústavu vodného hospodárstva za rok 2021 zhodnocuje okolo 68 % čistiarenského kalu, napríklad na výrobu kompostu, rekultiváciu skládok a iných plôch či výrobu pestovateľských substrátov.

„Tento údaj môže naznačovať, že cirkulárne ciele napĺňame, avšak zhodnocovanie kalu aplikáciou na pôdu so sebou tiež prináša veľké riziká pre životné prostredie. Práve balansovaniu medzi maximálnym využitím živín z kalu a potenciálnymi negatívnymi dôsledkami spojenými s polutantmi v kale sa v našom reporte venujeme detailnejšie,” hovorí Michael Matis, hlavný autor nového reportu Kal nad zlato a expert INCIEN na udržateľné poľnohospodárstvo.

Kalová sušina | Foto: INCIEN

Podľa Petry Csefalvayovej, zakladateľky INCIEN, živiny, ktoré sa v kale nachádzajú, môžu byť prinavrátené do pôdy, čo by umožnilo uzavrieť ďalší z otvorených cyklov živín a zároveň sa priblížiť k udržateľnejšej poľnohospodárskej produkcii. Ide pritom o najdôležitejšie prvky, ktoré poľnohospodárstvo využíva na hnojenie – napríklad dusík či fosfor. „Zároveň znižujeme závislosť od produkcie a spotreby syntetických hnojív, ktorých výroba je pri dusíkových hnojivách energeticky náročná a pri ťažbe fosforu záťažou pre životné prostredie,“ dodáva odborníčka.

Predstavili odporúčania pre Slovensko

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nenapúšťajte bazény nárazovo, apelujú vodárne. Niektoré ponúkajú alternatívu

Nenapúšťajte bazény nárazovo, apelujú vodárne. Niektoré ponúkajú alternatívu

Napúšťanie bazénov môže skokovo znížiť tlak vo vodovodoch. Z potrubí sa zároveň môžu uvoľňovať inkrusty.

Zaplavili lužné lesy pri Dunaji. Vodohospodári ukončili simuláciu

Zaplavili lužné lesy pri Dunaji. Vodohospodári ukončili simuláciu

Prietok zvýšili z bežných hodnôt na dvojnásobok.

Treba obrovské investície, do vodárenstva musí vstúpiť štát, mieni Soták

Treba obrovské investície, do vodárenstva musí vstúpiť štát, mieni Soták

Vo vodárenstve je investičný dlh 10 miliárd eur a najväčšia vodárenská spoločnosť má tržby 120 miliónov eur, upozorňuje predseda Klubu 500.

X
X
X
X