Chaluhy pravdepodobne zmierňujú kyslosť oceánu

Prekyslenie oceánu

Výskyt hnedých chalúh pozdĺž pobrežia Kalifornie nie je ničím výnimočným. Tieto rastliny vytvárajú pod hladinou hustú pokrývku, ktorá je útočiskom pre mnohých morských živočíchov.

Vo vedeckej obci existuje predpoklad, že obrovské riasy pomáhajú chrániť pobrežné ekosystémy tým, že zmierňujú acidifikáciu vodného prostredia, ku ktorej dochádza absorpciou príliš veľkého množstva uhlíka oceánom.

Cieľom novej interdisciplinárnej štúdie tímu vedcov zo Stanford University, v ktorej sa zamerali na porasty chalúh v Monterey Bay pri pobreží Kalifornie, bolo overiť potenciál chalúh zmierňovať kyslosť morskej vody.

„Bežne hovoríme, že chaluhové lesy chránia pobrežné prostredie pred prekyslením, ale za akých okolností je to pravda a do akej miery k tomu skutočne dochádza? Predtým, ako sa pokúsime aplikovať chaluhy ako stratégiu na zmiernenie acidifikácie oceánov, je potrebné nájsť odpovede na tieto otázky,“ vysvetľuje doktorandka Heidi Hirsh, členka výskumného tímu zo Stanfordskej univerzity.

Zo zistení vedcov vyplýva, že blízko povrchu oceánu bolo pH vody o niečo vyššie, teda bolo prostredie menej kyslé, čo naznačuje, že porast chalúh znížil kyslosť vody.

Rovnaké výsledky sa však nevzťahovali na oceánske dno, kde žijú citlivé studenovodné koraly, ježovky a mäkkýše a kde zároveň došlo k najväčšej miere prekyslenia. Morské riasy teda môžu prinášať isté výsledky, no ich potenciál je obmedzený.

Prečo práve chaluhy?

Chaluha je pre Kaliforniu ekologicky aj ekonomicky dôležitým druhom. Chaluhové lesy pokrývajú skalnaté pobrežie, ktoré je bohaté na živiny. Jedným z nepriaznivých vplyvov zvýšeného množstva uhlíka v atmosfére je, že ho absorbujú oceány, v ktorých tento proces spôsobuje prekyslenie.

Vodné prostredie sa ocitá v chemickej nerovnováhe, ktorá môže nepriaznivo ovplyvniť celkové fungovanie morských ekosystémov, vrátane populácií živočíchov, od ktorých sú ľudia potravinovo závislí.

Hnedé morské riasy majú potenciál zmierniť kyslosť oceánov čiastočne preto, že veľmi rýchlo rastú – denne sa dokážu zväčšiť až o trinásť centimetrov. Počas rastu zároveň hojne fotosyntetizujú, čím sa produkuje kyslík a odstraňuje oxid uhličitý z vody.

V Monterey Bay sú účinky obrovských chalúh ovplyvnené aj sezónnymi výkyvmi, keďže sa smerom k povrchu zálivu pravidelne nalieva vysoko kyslá voda z hlbín Tichého oceánu bohatá na živiny.

Zdroj: Heidi Hirsh | Stanford University

„Zistiť, odkiaľ sa berie pozitívny vplyv – ak môžeme o pozitívnom vplyve hovoriť – a vyhodnotiť ho podľa jednotlivých lokalít je veľmi komplikovaný proces, pretože podmienky, ktoré pozorujeme v Monterey Bay, sa nemusia vzťahovať na iné chaluhové lesy,“ hovorí Heidi Hirsh.

Vedci výskum zahájili v stanfordskom námornom laboratóriu Hopkins Marine Station a údaje zhromažďovali neďaleko od pobrežia v približne deväťdesiat metrov širokom poraste chalúh.

Spoluautor štúdie Yuichiro Takeshita poskytol snímače pH, ktoré vedci rozmiestnili po celej oblasti, aby porozumeli chemickým a fyzikálnym zmenám vo vzorkách vody.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.