Ako Slovensko (ne)spĺňa ciele trvalo udržateľného rozvoja

Spoločne 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN (SDGs) predstavuje program dosiahnutia vzrastajúcej prosperity na obdobie rokov 2015 – 2030, ktorý nadväzuje na agendu Rozvojových cieľov tisícročia (MDGs).

Jedným z týchto cieľov (cieľ číslo 6) je práve zaistenie dostupnosti vody a sanitačných zariadení pre všetkých ľudí, ako aj udržateľné hospodárenie s nimi.

Časť agendy sa tiež zameriava na bezpečné nakladanie s odpadovou vodou a redukovanie znečistenia vodných tokov.

Európska únia prostredníctvom Štatistického úradu Európskych spoločenstiev pravidelne vyhodnocuje mieru progresu členských štátov v naplnení jednotlivých cieľov. Pozrime sa, ako si vedie Slovensko v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.

Stačí nám priemer?

Prvým indikátorom je prístup k domácej hygiene. Eurostat porovnáva štatistiky medzi štátmi na základe počtu obyvateľov, ktorí nemajú v dome základné sanitárne zariadenie, ako kúpeľňu, sprchový kút či splachovaciu toaletu, čo je dané mierou chudoby.

V tomto prípade Slovensko (0,8 % populácie bez prístupu) výrazne vedie nad európskym priemerom (1,9 % populácie bez prístupu). V konkurencii vyspelých štátov však máme stále čo dobiehať.

Výrazne zaostávame napríklad za Dánskom, ale aj za susedným Českom, v ktorom nemá prístup k základnej hygiene len 0,2 % obyvateľov. Avšak stále v porovnaní s niektorými európskymi krajinami dosahujeme úspech – napríklad Rumunsko s hodnotou 30 % nám môže len závidieť.

Ďalším indikátorom je biochemická spotreba kyslíka v riekach. Tento údaj sa používa predovšetkým pri analýze povrchových či iných vôd. Udáva množstvo kyslíka, ktoré je nevyhnutné pre úplnú oxidáciu biologicky odbúrateľných látok obsiahnutých v skúmanej vode.

Vo všeobecnosti platí, že čím je väčšia hodnota biochemickej spotreby kyslíka, tým je voda z hľadiska rozpustených organických látok znečistenejšia.

Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky aj Eurostatu poskytujú detailné informácie len do roku 2012. V tomto roku sa európsky priemer pohyboval na hodnote 2,19 mg/l.

Slovensko dlhú dobu dosahovalo nižšiu hodnotu znečistenia ako európsky priemer, ale v posledných rokoch dochádza k zmene trendu. V porovnaní so Slovinskom, ktoré sa vyznačuje mimoriadnou čistotou svojich tokov, dosahuje spotreba kyslíka v slovenských riekach hodnotu vyššiu o 1 mg/l.

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky najvyššiu biochemickú spotrebu kyslíka nájdeme v rieke Nitre (4,67 mg/l). Eurostat zároveň uvádza, že mierne a silne znečistené rieky dosahujú hodnotu od 2 do 8 mg/l.

Slovensko trápia fosfáty

Nasleduje indikátor, ktorý poukazuje na mieru výskytu dusičnanov v podzemných vodách. Zlúčeniny dusíka prenikajú do podzemných vôd najčastejšie presakovaním z prehnojenej pôdy alebo z nechceného vsakovania odpadových vôd zo žúmp a kanalizácií, ktoré nesprávne tesnia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.