Európa potrebuje miliardové investície do vody, EIB však za hlavný problém považuje vznik a koordináciu projektov. Odporúča plánovať na úrovni povodí.
Najväčšou prekážkou investícií do odolnosti vodných systémov v Európe nie je podľa Európskej investičnej banky nedostatok financií. Za hlavný problém označuje to, ako projekty vznikajú, koordinujú sa, ako sa pre ne zabezpečujú zdroje a ako sa financujú.
EIB tento záver formulovala v tzv. Bielej knihe, v 47-stranovom materiáli, ktorý zverejnila 22. septembra. Dokument zároveň netvrdí, že investičná potreba je malá. Vychádza najmä zo strategického foresight podujatia EIB Institute z 25. septembra 2025 a zhŕňa názory a odporúčania jeho účastníkov, nejde teda o kvantitatívny audit všetkých európskych vodných projektov.
V článku sa dozviete:
- prečo EIB vidí hlavný problém ešte pred samotným financovaním projektu,
- prečo hranice obce alebo vodárne podľa banky nestačia na plánovanie,
- čo v praxi znamená pripravovať investície na úrovni celého povodia,
- ako sa závery EIB prekrývajú s čerstvými zisteniami NKÚ na Slovensku,
- prečo EIB zároveň netvrdí, že peniaze alebo miestne projekty nie sú potrebné.
Problém vzniká skôr, než príde úver
Podľa EIB sa vodné investície príliš často začínajú úzko vymedzeným problémom konkrétneho sektora, samosprávy alebo prevádzkovateľa. Takýto postup podľa materiálu nezodpovedá tomu, ako voda v území funguje: zásah na jednom mieste môže ovplyvniť zásobovanie vodou, povodňové riziko, poľnohospodárstvo, priemysel či ekosystémy inde.
Banka preto presúva pozornosť do fázy, ktorú označuje ako investment origination, teda do obdobia ešte pred vznikom konkrétneho projektu. Už vtedy sa majú určiť spoločné ciele, partneri, prínosy, zdroje úhrady a až následne konkrétne investície. Strategická koordinácia má podľa EIB prebiehať na úrovni celého povodia alebo prepojeného vodného systému.
To neznamená, že EIB navrhuje presunúť všetko projektové riadenie na úroveň povodí. Materiál výslovne pripúšťa, že politická právomoc, poskytovanie služieb a samotná realizácia zostávajú často na samosprávach, regiónoch a vodárenských spoločnostiach. Povodie má byť najmä úrovňou strategickej koordinácie, zosúladenia investícií a vytvárania väčších investičných programov.
Dôležité je aj rozlíšenie medzi financovaním a zdrojom úhrady. Financovanie podľa EIB znamená kapitál potrebný vopred, napríklad úver alebo vlastné imanie. Zdroj úhrady určuje, kto investíciu a prevádzku napokon zaplatí – cez tarify, dane alebo transfery. Pri protipovodňovej ochrane, obnove ekosystémov či iných verejných prínosoch preto podľa banky nemožno očakávať, že všetko pokryje vodné a stočné.
Slovenský audit ukazuje podobné slabiny
Slovensko má pritom reálny finančný problém. Najvyšší kontrolný úrad vo svojej súhrnnej správe o vodárenskej infraštruktúre uvádza, že dlhodobá potreba rozvoja a obnovy siete podľa štátneho plánu dosahuje 5,66 miliardy eur, pričom novšie odhady hovoria o 10 miliardách eur a viac. Záver EIB preto nemožno čítať tak, že slovenskému vodárenstvu ďalšie peniaze netreba.
Tá istá správa NKÚ však pomenúva aj problémy, ktoré sa s tézou EIB prekrývajú. K 31. decembru 2024 bolo na Slovensku registrovaných 697 regulovaných subjektov prevádzkujúcich verejné vodovody alebo kanalizácie; 558 z nich tvorili malé mestá a obce prevádzkujúce siete III. kategórie. NKÚ zároveň označuje výkon dohľadu štátu za značne roztrieštený medzi viaceré inštitúcie bez potrebnej spolupráce a výmeny informácií.
Pri kontrole 12 obcí v roku 2026 našiel NKÚ vodovodné siete opotrebované v priemere na 68 %. Mnohé samosprávy nemali riadne pripravené alebo aktualizované plány obnovy a niektoré sa existujúcimi plánmi v praxi neriadili. V denníku Voda-portal.sk sme tieto zistenia podrobne rozobrali 11. septembra.
Kontrolóri zároveň upozornili na slabé tempo využívania dostupných verejných peňazí. V Programe Slovensko 2021 – 2027 bolo podľa údajov MŽP, ktoré NKÚ uvádza v septembrovej správe, na túto oblasť alokovaných 796 miliónov eur. Zazmluvnených bolo 526 miliónov eur, ale skutočné čerpanie dosiahlo 82 miliónov eur, teda necelých 16 % zazmluvnenej sumy. NKÚ medzi opakovanými príčinami uvádza zdĺhavú prípravu dokumentov, meškanie výziev a nezvládnuté verejné obstarávanie.
Nový materiál EIB zistenia slovenského auditu nemení, ale dáva im širší európsky rámec: dostupnosť kapitálu a schopnosť pripraviť koordinované, realizovateľné investície sú dve odlišné otázky.
Od regionalizácie k celému povodiu
Voda-portal.sk už 10. septembra písal o inom materiáli EIB, ktorý na príklade Rumunska vyzdvihol regionalizáciu vodárenských služieb. Väčší regionálni operátori tam podľa EIB dokážu lepšie pripravovať investičné programy a znižovať náklady než množstvo malých izolovaných systémov.
Nový materiál ide o krok ďalej. Nehovorí iba o veľkosti vodárenského prevádzkovateľa, ale o koordinácii investícií naprieč vodárenstvom, územným plánovaním, poľnohospodárstvom, energetikou, priemyslom a ochranou prírody. Cieľom nie je optimalizovať jeden objekt, ale vyberať kombináciu opatrení s prínosmi pre celé povodie.
Prečítajte si
Future-proofing Europe’s water systems: From vision to investment (PDF)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.