Rumunský model: malé vodárenské systémy prechádzajú pod regióny, ukazuje EIB

Približne štvrtina obyvateľov Rumunska, teda takmer štyri milióny ľudí, stále nemá prístup k verejnému zásobovaniu pitnou vodou. Najväčším problémom sú odľahlejšie a vidiecke oblasti, kde je budovanie infraštruktúry drahé a technicky náročné.

Európska investičná banka (EIB) v novom materiáli z 3. septembra upozorňuje, že jednou z odpovedí Rumunska na tento problém je regionalizácia vodárenských služieb: menšie samosprávy a ich systémy sa postupne začleňujú pod väčších regionálnych prevádzkovateľov. Podľa banky väčšie celky umožňujú znižovať náklady, lepšie plánovať investície a poskytovať spoľahlivejšie služby.

Nie je pritom reč o malej reforme. EIB Advisory uvádza, že od roku 2007 pomohla v Rumunsku zmobilizovať viac ako 13 miliárd eur regionálnych investičných programov do vodovodov a kanalizácií. Ide o celkový objem investičných programov, na ktorých príprave a financovateľnosti sa poradenské služby banky podieľali, teda nielen zdroje EIB.

Najväčší program má viac ako 700 miliónov eur

Príkladom je župa Prahova. Regionálny operátor HidroPrahova pripravuje program za viac ako 700 miliónov eur, ktorý má modernizovať starú infraštruktúru, rozšíriť siete a priviesť verejné služby do oblastí, ktoré ich zatiaľ nemajú.

Súčasťou projektu je aj ďalšie začleňovanie menších prevádzkovateľov do regionálneho systému. Viacerí sa už pripojili a ďalší majú nasledovať. EIB pritom zdôrazňuje, že jej experti sa nezaoberali iba technickou stránkou projektov. Pomáhali riešiť aj inštitucionálne a regulačné podmienky a samotnú konsolidáciu vodárenských služieb pod regionálneho operátora.

EIB formuluje jednu z najzaujímavejších téz celého materiálu: pokračovanie regionalizácie bolo podľa banky nevyhnutné na to, aby bolo možné odôvodniť investície, zabezpečiť oprávnenosť projektov na financovanie z fondov EÚ a vytvoriť podmienky pre ich dlhodobú udržateľnosť.

Investícia dosahuje až 2 000 eur na obyvateľa

Rozsah potrebných investícií zároveň ukazuje hranice toho, čo je možné financovať priamo cez vodné a stočné.

EIB odhaduje, že modernizácia rumunskej vodárenskej infraštruktúry môže na niektorých miestach stáť až 2 000 eur na jedného obyvateľa. Banka zároveň upozorňuje, že pre mnohé domácnosti sú účty za vodu a kanalizáciu už blízko hranice cenovej dostupnosti. Potrebné investície preto nemožno jednoducho celé preniesť do taríf.

EIB podporuje aj investície, ktoré nie sú návratné iba z platieb spotrebiteľov, pričom osobitný problém predstavujú malé obce. Práve tam je investícia na jedného pripojeného obyvateľa často najvyššia a projekty sú z finančného pohľadu najmenej atraktívne. Projekty v župách Alba a Cluj napríklad získali popri ďalších zdrojoch úvery EIB spolu za 39 miliónov eur.

Ďalší veľký projekt sa realizuje v okolí mesta Ia?i. Regionálny investičný program za takmer 600 miliónov eur má zlepšiť zásobovanie pitnou vodou pre 192-tisíc ľudí a odkanalizovanie pre 80-tisíc ľudí. Zahŕňa aj výstavbu a rekonštrukciu viac ako 300 kilometrov veľkokapacitných potrubí, nové vodojemy, čerpacie stanice a zariadenia na dezinfekciu vody.

V župe Arge? zase EIB opisuje projekt za viac ako 150 miliónov eur, pri ktorom približne 80 % oprávnených nákladov pokrývajú fondy EÚ a zvyšok národné verejné zdroje a prijímatelia projektu. Aj tento príklad ukazuje, že regionalizácia v Rumunsku neznamená prechod na model, v ktorom by celú infraštruktúru zaplatili zákazníci v cenách vody.

Ako funguje rumunská regionalizácia

Rumunsko pod regionalizáciou nerozumie privatizáciu vodární ani nevyhnutne prevod vodárenskej infraštruktúry na jednu veľkú spoločnosť. Ide predovšetkým o konsolidáciu prevádzky a investičného plánovania viacerých samospráv pod spoločného regionálneho operátora.

Podrobne tento model rozoberá OECD v štúdii z roku 2022 o Estónsku, v ktorej rumunskú reformu zaradila medzi medzinárodné príklady agregácie vodárenských služieb. OECD ju charakterizuje ako reformu riadenú zhora, ktorú výrazne podporili finančné stimuly z fondov EÚ.

Inštitucionálny model stojí podľa štúdie na troch základných prvkoch. Prvým je Intercommunity Development Association (IDA), teda združenie samospráv. Druhým je Regional Operating Company (ROC), teda regionálna vodárenská spoločnosť, ktorú vlastnia členské samosprávy. Tretím je zmluva, ktorou samosprávy delegujú poskytovanie vodárenských služieb na regionálneho operátora.

Regionálny operátor následne zabezpečuje správu, prevádzku, údržbu, obnovu a rozširovanie vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry. Združenie samospráv vystupuje voči nemu ako spoločný partner a zastupuje záujmy jednotlivých miest a obcí najmä pri určovaní stratégie, investícií a tarifnej politiky. Samotný vodárenský majetok pritom podľa OECD zostáva vo vlastníctve miestnych samospráv a regionálnemu operátorovi sa zveruje do prevádzky.

Reforma teda vytvára väčšie ekonomické a prevádzkové celky bez toho, aby obce museli vodárenskú infraštruktúru privatizovať.

Dôležitým prvkom je aj finančná solidarita medzi jednotlivými územiami. OECD uvádza medzi cieľmi reformy krížové financovanie v rámci regiónu, vďaka ktorému možno náklady rozložiť medzi väčšie mestá a menšie sídla. Väčší operátor zároveň získava profesionálnejšie technické a ekonomické kapacity a môže pripravovať investície pre celé územie namiesto množstva samostatných obecných projektov.

OECD však zároveň upozorňuje, že samotné spojenie prevádzok automaticky neprináša úspory. Rumunská skúsenosť ukázala aj problémy s integráciou pracovníkov, rastom personálnych nákladov či nespokojnosťou niektorých samospráv s tarifami a tempom investícií. Vytvorenie regionálneho operátora je preto podľa OECD skôr predpokladom na dosiahnutie efektívnej prevádzky a investičnej stratégie než zárukou, že sa tieto ciele skutočne naplnia.

Reforma nie je dokončená. Väčšinu investícií však robia regionálni operátori

Ani po rokoch regionalizácie pritom Rumunsko nemá vodárenstvo úplne konsolidované.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.