Prívalové zrážky a bleskové povodne sú ďalším príznakom meniaceho sa podnebia a predzvesťou nedostatku vody. Voda z krajiny odtečie a nezostáva, tvrdí český pôdny expert.
Problém s nedostatkom vody, najmä tej pitnej, je rozšírený po celom svete. Fenomén sucha, ako jeden z prejavov zmeny klímy, sa podľa odhadov týka 17 % územia Európy. Aj keď v tejto chvíli na Slovensku nepociťujeme závažné dôsledky sucha, situácia sa v dôsledku zmeny klímy výrazne mení. Pociťovať ju už začali na južnej Morave.
„Je to začiatok toho, čo už pociťujú Taliani, ktorí musia kvôli nedostatku vody najsuchšie oblasti opúšťať," hovorí v rozhovore pre Hospodářské noviny vedúci oddelenia pedológie a ochrany pôdy Ján Vopravil z Výskumného ústavu meliorácií a ochrany pôdy. Do budúcnosti bude podľa neho problém zaistiť na južnej Morave vodu pre ľudí, nieto na závlahy.
Najmä cez letné obdobie nás sprevádzajú dlhodobé horúčavy a suchá. Väčšina zrážok sa čoraz častejšie vyskytuje vo forme prívalových dažďov a následne bleskových povodní. Presne to ukazuje fakt, že dlhší deficit vlahy sa otočí do ďalšieho extrému. Voda príde len formou prívalových zrážok, ktoré spôsobia eróziu pôdy a zanesú obce bahnom.
Príklad zo Slovenska. V obci Smižany pri Spišskej Novej Vsi pravidelne dochádzalo k vytápaniu ulíc bahnom spôsobených eróziou poľnohospodárskej pôdy. Foto: Zdruzeniepcola.org
„Môže nám pripadať, že zapršalo, ale pri podrobných pôdnych sondách zistíme, že to nestačí," vysvetľuje Vopravil. Podľa neho je najdôležitejšie najmä zimné obdobie, keď sa pozvoľne topí sneh a voda pod ním sa infiltruje do pôdy. To je to, čo spôsobí, že sa voda dostane do podzemných kolektorov, a tým aj do studní a lepšie odolá takýmto extrémom.
Poľnohospodárska pôda v Česku dokáže podľa experta zadržať 8,4 miliardy kubíkov vody, avšak skutočný stav je na území republiky len tretinový.
„Dosť často sa hovorí, že lesná pôda má väčšiu retenciu vody, ale pravda je taká, že väčšiu retenciu vody v pôdnom prostredí majú poľnohospodárske pôdy," pokračuje Vopravil. Ďalším dôvodom je podľa neho aj rozsiahla zástavba.
Problémy so zásobovaním sa vyskytujú napr. na Kolínsku, kde sa stáva, že už na jar netečie obecná voda. V obdobiach sucha obce vydávajú nariadenia, ktoré obmedzujú využívanie vodovodov.
Keď je vody v kolobehu menej, je to aj kvôli znečisteniu, ktoré je vypúšťané do riek. To zvyšuje náklady vodární, aby si voda udržala pitný charakter. Jedným z riešení sú podľa J. Vopravila úsporné závlahy (napr. kvapkové) a rozumné hospodárenie s vodou tak, aby nemizla z podzemných kolektorov.
Už v roku 2011
na príčiny problémov so suchom poukazoval riaditeľ Výskumného ústavu meliorácií a ochrany pôd (VÚMOP) Jiří Hladík na ukážke pôdnych sond z ohrozených pozemkov v obci Čejkovice na Hodonínsku.
„Vodná aj veterná erózia je v Českej republike a obzvlášť na južnej Morave veľkým problémom. Výmera degradovaných pôd sa zväčšuje a s tým rastú problémy súvisiace so znížením jej ceny, poklesom výnosov a zhoršujú sa aj odtokové pomery a tým aj priebeh povodní, " uviedol vtedy Hladík.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.