Sumarizujeme, čo Brusel vytýka Slovensku vo vodnom hospodárstve vo svojej najnovšej správe.
Európska komisia vydala na prelome júna a júla prehľad implementácie environmentálnych opatrení, v ktorom sumarizuje implementácie environmentálných politík a právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Stránky obsahujú zhrnutie správ za rok 2025. Predchádzajúce správy boli uverejnené v rokoch 2017, 2019 a 2022 (pozri predchádzajúce správy EIR).
V článku sa dozviete:
- ako hodnotí Komisia stav povrchových a podzemných vôd,
- čo vytýka v prípade malých vodných elektrární,
- ktoré oblasti považuje za pozitívne,
- ako sa stavia k plneniam povinností vo vzťahu k smernici o povodniach a čistení komunálnych odpadových vôd,
- odkaz na dokument.
Správy sa zaoberajú viacerými oblasťami, vrátane obehového a odpadového hospodárstva. Samostatne sa Komisia venuje jednotlivým členským krajinám, vrátane Slovenska, odkaz na dokument nájdete v závere článku.
Sumarizujeme kľúčové závery Komisie pre oblasť odpadového hospodárstva na Slovensku.
Dobré podzemné, zlé povrchové vody
Rámcová smernica o vode 2000/60/ES stanovuje rámec pre to, aby krajiny dosiahli dobrý stav povrchovej a podzemnej vody. Členské štáty preto musia monitorovať a klasifikovať vodné útvary a určiť nákladovo najefektívnejšie opatrenia na to, aby dosiahli ciele smernice.
Pôvodná lehota na dosiahnutie cieľov smernice bola stanovená na rok 2015 s možnosťou jej predĺženia do konca roka 2027. Členské štáty musia Komisii každých šesť rokov predložiť správu o svojich plánoch manažmentu povodí.
Na Slovensku sa nachádza 1 351 povrchových vodných útvarov a 106 útvarov podzemnej vody, ktoré sú rozdelené do dvoch správnych území povodia (Visla a Dunaj).
Komisia konštatuje, že v porovnaní s druhými plánmi manažmentu povodí (vzťahujúcimi sa na obdobie 2015 – 2021) došlo k výraznému zhoršeniu ekologického stavu/potenciálu a chemického stavu povrchových vodných útvarov.
Pokiaľ ide o útvary podzemnej vody, nastalo zlepšenie monitorovacej siete z hľadiska rozsahu a kvality a v súčasnosti je známy stav všetkých útvarov podzemnej vody. Významne sa zlepšil kvantitatívny stav a chemický stav útvarov podzemnej vody.
Príčina nemusí byť na Slovensku
Hoci údaje naznačujú, že znečistenie živinami klesá, eutrofizácia z poľnohospodárskych zdrojov stále spôsobuje veľký tlak na povrchové vodné útvary. Novými problémami sú invázne druhy, manažment sedimentov a riadenie rybolovu.
Za príčinu toho, že Slovensko nedosiahlo dobrý chemický stav, považuje Komisia väčšinou všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky, na ktoré sa ťažko reaguje a ich zdroje sa často nachádzajú v zahraničí. Na Slovensku ide najmä o ortuť, polybrómované difenylétery a polycyklické aromatické uhľovodíky. Ďalší tlak spôsobuje znečistenie z priemyselných bodových zdrojov, ako aj organické znečistenie z komunálnych bodových zdrojov a
Kritizuje vplyvy MVE
Komisia pokračovala vo februári 2022 v postupe proti Slovensku v prípade nesplnenia povinnosti, pokiaľ ide o povoľovanie malých vodných elektrární.
Zameriava sa na nedostatočné posúdenie slovenského strategického plánovacieho dokumentu, ako aj na chýbajúce posúdenie viacerých vybudovaných vodných elektrární, ktoré spôsobujú zhoršenie stavu vodných útvarov.
Slovensko musí prijať všetky potrebné zmierňujúce opatrenia na zníženie škodlivých vplyvov (malých) vodných elektrární postavených na rieke Hron a iných riekach.
Do konca roku 2027 môžu členské štáty stále uplatňovať časovo ohraničené výnimky, ak poskytnú dôkazy o splnení prísnych kritérií stanovených v rámcovej smernici o vode. Po roku 2027 budú možnosti uplatnenia výnimiek oveľa obmedzenejšie.
Niektoré opatrenia Slovensko splnilo
Komisia pripomína, že pri ostatnom preskúmaní toho, či Slovensko vykonáva environmentálne právne predpisy, v roku 2022, stanovila prioritné opatrenia:
- Posúdiť nové modifikácie fyzikálnych vlastností vodných útvarov v súlade s článkom 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode a pri týchto posúdeniach zvážiť alternatívne možnosti a primerané zmierňujúce opatrenia.
- Snažiť sa znížiť znečistenie podzemných vôd dusičnanmi z poľnohospodárstva.
„V nadväznosti na tieto prioritné opatrenia sa dosiahol určitý pokrok,” konštatuje Komisia.
Významný pokrok sa podľa Komisie dosiahol najmä v súvislosti s odôvodnením výnimiek podľa článku 4 ods. 7: posúdenie jednotlivých výnimiek je veľmi podrobné, nie je však úplne jasné, či boli výslovne zohľadnené kumulatívne účinky.
Pokiaľ ide o znečistenie dusičnanmi, treba vynaložiť ešte značné úsilie.
Ďalšie plus: zvýšil sa počet monitorovaných miest
Za pozitívum považuje Komisia aj to, že v porovnaní s druhými plánmi manažmentu povodí sa veľmi výrazne, viac ako trojnásobne, zvýšil počet monitorovacích miest ekologického stavu/potenciálu povrchových vodných útvarov.
Zvýšil sa aj podiel povrchových vodných útvarov, ktoré sa monitorujú z hľadiska chemického stavu, ako aj počet útvarov podzemnej vody, ktoré podliehajú monitorovaniu s cieľom zistiť ich kvantitatívny stav.
Prioritné opatrenia na rok 2025
Zostáva vám 46% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.