Vodná kríza tvrdo zasiahla aj Čínu

Čína v súčasnosti čelí obrovskej kríze. Prekvapivo však táto hrozba nesúvisí s vojenskými machináciami v Juhočínskom mori alebo nepredvídateľnou politikou svojho severokórejského suseda. Hrozba prichádza tentokrát zvnútra.

V poslednom čase sa veľa popísalo o vodnej kríze, ktorej čelí Kapské Mesto. Odborníci sa stále nevedia dohodnúť, kedy príde takzvaný „Deň nula“ a obyvateľom už viac nepotečie voda z kohútikov.

Sever vysychá

Na svete však každým rokom pribúda stále väčší a väčší počet krajín, ktorým hrozia podobné problémy. Jednou z nich je práve Čína, ktorá čelí skrytej kríze. Tá však podľa odborníkov môže čoskoro vybuchnúť ako časovaná bomba.

Hlavný problém spočíva v geografii. Až 80 % čínskych zdrojov vody sa nachádza v južných častiach krajiny, ale prevažná väčšina poľnohospodárskej produkcie pochádza z centrálnych a severných regiónov.

Čína tvorí približne 20 % svetovej populácie, keďže jej počet obyvateľov prevyšuje hodnotu 1,5 miliardy. Krajina však pokrýva len približne 7 % sladkovodných zdrojov na svete. Celkom nepomerná situácia. Tá sa v poslednom čase začína prejavovať.

Málo vody pre bežnú spotrebu

Čo je ešte horšie, rapídny priemyselný rozvoj za posledných 50 rokov viedol k obrovským zmenám v tom, ako Čína využíva a znečisťuje svoje zásoby vody.

Keďže hospodárstvo rastie nevídanou rýchlosťou, zostáva otázne, kto dostane výhodu v prístupe k vode. Napríklad v roku 2015 až 85 % vody v Pekingu sa využívalo pre poľnohospodárstvo a priemysel, pričom súkromnej spotrebe ostal len nepatrný zvyšok.

Napriek tomu, že samotná kríza je zakorenená v prirodzenom a čiastočne nevyhnutnom vývoji, čínska vláda taktiež nesie výrazný podiel minimálne na urýchlení tohto procesu.

Čínsky populizmus a plytvanie

Vláda už roky umelo znižuje ceny vody. Zatiaľ čo sa tento krok môže zdať z teoretickej stránky morálne zrozumiteľný, skutočnosť, že Čína nikdy neoplývala veľkými zásobami vody, robí z tejto stratégie kolosálnu chybu.

Tá sa prejavuje okrem iného v tom, že ľudia jednoducho plytvajú vodou a využívajú ju absolútne neefektívne. A čo, veď je lacná.

Správa Svetovej banky odhalila, že Čína používa až desaťkrát viac vody na jednotku výroby ako akákoľvek iná priemerná moderná krajina. Obrovské znečistenie ovzdušia len zhoršilo tento problém, pričom niektorí ľudia už dnes pociťujú vážne následky.

Mestá duchov

Uveďme si príklad. V severozápadnej časti krajiny leží mesto Lintao, ktoré bolo kedysi sľubným centrom rozvoja. Dnes sa však stáva mestom duchov kvôli obrovskému nedostatku vody. Kedysi prosperujúca oblasť však rozhodne nie je unikátom v súčasnej Číne.

„Až štyristo čínskych miest dnes čelí nedostatku vody. Stodesať miest zase čelí vážnemu nedostatku. Ide o veľký problém,“ konštatuje Liu Changming, bývalý hydrológ z Čínskej akadémie vied.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.