V Arktíde pláva obrovské množstvo plastových mikrovláken z našich práčok, naznačuje výskum

Dominuje polyester

Z nového výskumu vyplýva, že Arktída je znečistená mikroplastovými vláknami, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z prania syntetických odevov obyvateľmi Európy a Severnej Ameriky.

Ide o doposiaľ najkomplexnejšiu štúdiu, v rámci ktorej vedci identifikovali mikroplasty v deväťdesiatich šiestich z deväťdesiatich siedmich vzoriek morskej vody, ktoré pozbierali naprieč celou polárnou oblasťou.

Viac ako 92 % z nájdených mikroplastov predstavovali vlákna a 73 % z nich bolo vyrobených z polyesteru. Šírkou a farbou zodpovedali vláknam, ktoré sa používajú v odevnom priemysle. Väčšina vzoriek bola odobratá z hĺbky troch až ôsmich metrov pod hladinou vody, kde si veľká časť morských živočíchov zháňa potravu.

Mechanizmy presunu mikrovláken do Severného ľadového oceánu sú doposiaľ nejasné, no vedci sa domnievajú, že veľkú rolu v preprave drobných plastových čiastočiek hrajú oceánske prúdy. Je možné, že časť mikroplastov sa do Arktídy dostala prostredníctvom vetra.

Znečistenie z Atlantiku

Do Arktídy prúdi oveľa viac vody z Atlantiku ako z Tichého oceánu a nový výskum zistil vyššie koncentrácie mikroplastových vlákien bližšie k Atlantiku. Mikrovlákna prichádzajúce z tohto smeru boli tiež o polovicu dlhšie a menej degradované.

Koncentrácie mikroplastov boli vo východnej časti Severného ľadového oceánu trikrát vyššie ako v západnej časti. 

„Vidíme, že dominuje atlantický prísun, čo znamená, že kontaminácia textilnými vláknami v Severnom ľadovom oceáne pravdepodobne pochádza zo severného Atlantiku, teda z Európy a Severnej Ameriky,“ uviedol pre denník The Guardian Peter Ross z kanadskej organizácie Ocean Wise, ktorý štúdiu viedol.

K Arktíde prenikajú z juhu okrem mikrovláken aj toxické znečisťujúce látky, vrátane ortuti a polychlórovaných bifenylov, čo je znepokojujúce vzhľadom na fakt, že Inuiti z oceánu v tejto oblasti získavajú potravu.

foto: Depositphotos

Identifikovať vlákna je ťažké

Výskum bol publikovaný v časopise Nature Communications a vedci v rámci neho analyzovali sedemdesiatjeden vzoriek odobratých z vrstvy vody blízko pod hladinou. Trajektória odberných miest pokryla devätnásť tisíc kilometrov, smerovala z Nórska cez severný pól po kanadskú arktickú oblasť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.