Uhynuté ryby v Malom Dunaji. Kto je za ekologickú katastrofu zodpovedný?

Pred desiatimi dňami bol v popoludňajších hodinách od člena MoSRZ Bratislava II. na Slovenskú inšpekciu životného prostredia telefonicky nahlásený úhyn rýb na vodnom toku Malý Dunaj v oblasti Tomášov. Následne Obvodné oddelenie PZ SR Bernolákovo telefonicky oznámilo, že uhynuté ryby boli spozorované aj v obci Zálesie.

Na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo záberov katastrofy a podľa rybárov, ktorí pravidelne navštevujú túto lokalitu ide o najväčší úhyn rýb za posledné roky.

Keďže sa obce Zálesie a Tomášov nachádzajú neďaleko pod čističkou vo Vrakuni, mnohí začali upodozrievať zo znečistenia práve toto zariadenie na spracovanie odpadových vôd .

Starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc vyzval úrady, aby situáciu v Malom Dunaji okamžite prešetrili. "Keďže vznikajú podozrenia, že dôvodom je únik kontaminovaných látok z čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni, vyzývam jej prevádzkovateľa Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, aby bezodkladne vyvrátila, alebo potvrdila, či ide o toxické látky z ich čistiarne," povedal starosta Kuruc pre web denníka Plus1deň.

Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) tvrdí, že situáciu prešetrila a to priamo pod vyústením vrakunskej čistiarne do Malého Dunaja. „Úhyn rýb sme na týchto miestach nezaznamenali a ani rybári, ktorí lovili ryby v tejto oblasti. Úhyn rýb bol zaznamenaný až na úseku toku pri Tomášove,“  vysvetlil hovorca BVS Ján Pálffy a poprel, že by boli zo strany vodární do vodného toku Malý Dunaj vypustené fekálie.

Informácie preto ihneď prešetrila Slovenská inšpekcia životného prostredia. "V dôsledku vysokej zrážkovej činnosti bol enormne zvýšený aj prítok odpadových vôd do Ústrednej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni, v dôsledku čoho došlo aj k odľahčovaniu odpadových vôd z čistiarne," priblížila SIŽP.

Podľa nich to spôsobilo deficit kyslíka (hodnoty sa v piatok pohybovali od 3,9 do 4,5 mg/l) a zakalenie s následným úhynom rýb. Inšpekcia požiadala správcu vodného toku, ako aj Mestskú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu (MsO SRZ) Bratislava II o odstránenie uhynutých rýb.

Odľahčovacie komory sú konštruované tak, aby zachytili všetky tuhé zložky, vrátane fekálií, vysvetľuje podrobnejšie vyjadrenie BVS. Vďaka tomu sa tak do recipientov dostane výlučne dažďová voda obsahujúca len stopové množstvá odpadovej vody z domácností (verejná kanalizácia v Bratislave je budovaná ako jednotná – sú do nej zaústené kanalizačné prípojky z objektov, ako aj dažďových vpustí).

Odpadová voda obsahujúca splašky, ktorá sa nachádzala v kanalizačnom systéme pred prívalovým dažďom, je totiž prvou „prívalovou vlnou“ odplavená priamo do čistiarne. Následne v kanalizácii prúdi takmer výlučne dažďová voda (a naplaveniny z povrchových plôch), ktorá sa do systému dostáva prostredníctvom kanalizačných vpustí.

V prípade, že by táto dažďová voda nebola prepustená do recipientu, malo by to za následok rozsiahle škody na životnom prostredí. V takomto prípade by totiž došlo k „rozriedeniu“ biologického stupňa čistenia odpadových vôd a z čističky by sa vypúšťala nedostatočne prečistená voda, ktorá by na dlhé obdobie negatívne ovplyvnila život v rieke.

Čistiareň odpadových vôd vo Vrakuni spolu s ČOV v Petržalke v rokoch 2013 až 2015 prešli rozsiahlymi rekonštrukciami. Tie boli zamerané práve na využitie technológií, ktoré sú schopné odstraňovať z vody nutrienty, slúžiace ako potrava pre nižšie rastlinné organizmy, ako sú sinice alebo riasy.

V horúcom letnom počasí dochádza vo vodných tokoch a stojatých vodách k ich premnoženiu, čo vedie k vyčerpaniu kyslíka a iné živočíchy tam prakticky nie sú schopné existovať. Čistiarne vo Vrakuni a v Petržalke sú po technologickej stránke, ako aj z ekologického hľadiska, špičkou nielen na Slovensku, ale aj v širšom regióne.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.