Manažérov vodárenských spoločností sme sa pýtali, čo je za veľkými objemami nefakturovanej vody.
Takmer 90 miliónov kubíkov. Takýto objem vody vodárenské spoločnosti na Slovensku v minulom roku odobrali z vodných zdrojov, upravili do parametrov do pitnej vody – a napokon nefakturovali odberateľom. Išlo približne o 31 % z celkového množstva vody určenej na realizáciu.
Ako sme na základe dát poskytnutých Ministerstvom životného prostredia SR ukázali v minulotýždňovej analýze VODA-PORTAL, väčšinu tohto objemu tvorili reportované straty vody v potrubnej sieti. Teda úniky, ktoré sú dôsledkom hlavne zlého stavu vodovodnej infraštruktúry a tzv. investičného dlhu, ktorý sa v slovenskom vodárenstve skloňuje už roky. Pre porovnanie: vodárenstvo v Českej republike hlási straty vody približne na polovičnej úrovni.
Samotný pojem „nefakturovaná voda“ je však širší a pri interpretácii údajov treba rozlišovať viacero príčin. Zisťovali sme, kde vidia problém predstavitelia slovenského vodárenstva a čo ukazujú dáta samotných vodární.
„V prvom rade sú to reálne straty v potrubnej sieti. Pri vysokom veku potrubí je logické, že vznikajú netesnosti,“ vysvetľuje pre denník VODA-PORTAL Ivana Mahríková, generálny sekretár Asociácie vodárenských spoločností (AVS). Zároveň však upozorňuje aj na technologickú vodu, čistenie sietí, nelegálne odbery a odberné miesta bez fakturačného meradla.
Rovnaký rozdiel medzi nefakturovanou vodou a fyzickými únikmi zdôrazňuje generálny riaditeľ Oravskej vodárenskej spoločnosti Marcel Bakoš. „Ukazovateľ nefakturovanej vody je širšou kategóriou a nie je možné ho automaticky stotožňovať iba s fyzickými únikmi z potrubia.“
Ľubica Francová, investičná riaditeľka Turčianskej vodárenskej spoločnosti, medzi faktormi okrem zastaranej infraštruktúry a porúch menuje aj vodu spotrebovanú samotnou prevádzkou. „V neposlednom rade sa na stratách vody podieľajú aj tzv. čierne odbery. To sú odbery, ktoré nie sú vyfakturované a odoberané zo siete nezákonným spôsobom,“ reagovala na otázku.
Člen dozornej rady Považskej vodárenskej spoločnosti (PVS) Vladimír Belko k faktorom pridáva aj „metrologické chyby a triedy presnosti vodomerov“ či „chyby pri spracovaní dát a odpočtoch.“ Osobitne pritom upozorňuje na spracovanie údajov, časový posun medzi odpočtami, ale aj administratívne chyby pri evidencii spotreby.
Odpovede expertov z odvetvia tak ukazujú, že jednoduché porovnanie percent medzi jednotlivými vodárenskými spoločnosťami nemusí samo osebe hovoriť, v akom stave sú ich potrubia. Pod výsledné číslo sa podpisujú technický stav siete, podmienky jej prevádzky aj spôsob vykazovania údajov. A ako rozoberáme ďalej v texte, v neposlednom rade aj nejednotná metodika.
Trochu svetla do veci prináša najnovšia správa Európskej asociácie vodárenských spoločností (EurEau), ktorá mapuje situáciu naprieč krajinami. „Do kategórie vody, ktorá negeneruje výnosy, môžu patriť úniky, ako aj voda využívaná na údržbu, čistenie ulíc, zásobovanie verejných budov či hasenie požiarov. Skutočné straty sa týkajú predovšetkým únikov, no ich presné meranie môže byť náročné, a preto sa ako náhradný ukazovateľ často používa práve objem vody negenerujúcej výnosy,“ objasňuje EurEau.
K štátom s najvyššími stratami vody podľa záverov správy v súčasnosti podľa reportovaných dát patria Bulharsko, Taliansko a Rumunsko. Slovenské dáta však v porovnaní chýbajú a EurEau Slovensko zaraďuje ku krajinám, kde údaje nie sú dostupné (N/A). Ako na tom teda slovenské vodárenstvo je, kde voda uniká a čo o nefakturovaných vôd hovoria manažéri vodární?
V článku sa dozviete:
- ako do údajov vstupujú vodomery,
- prečo časť vody spotrebujú samy vodárne,
- ako fungujú nelegálne odbery vody,
- prečo môžu byť problémom aj odberné miesta bez fakturačného meradla,
- ako je to s metodológiou a porovnávaním dát.
Fyzické straty tvoria väčšinu, nie však všetko
Ako ukázalo porovnanie údajov 14 veľkých vodárenských spoločností, celkový objem vody určenej na realizáciu dosiahol v roku 2025 približne 289,2 milióna m3. Nefakturovaná voda predstavovala 89,4 milióna m3, teda 30,9 %.
Z tohto objemu bolo 77,9 milióna m3 reportovaných ako straty vody v potrubnej sieti. Predstavovali teda približne 87 % všetkej nefakturovanej vody a zodpovedali 26,9 % vody určenej na realizáciu. Rozdiel medzi oboma ukazovateľmi však bol pri niektorých spoločnostiach výrazný.
Práve fyzické úniky označujú respondenti za najvýznamnejšiu časť problému.
Podľa šéfa OVS Bakoša sú „priamo závislé od technického stavu a veku potrubí, geologických podmienok, klimatických podmienok, členitosti terénu či výšky prevádzkových tlakov v sieti.“
Zostáva vám 61% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.