Straty vody na Slovensku sú vysoké, inšpirovať sa môžeme dánskym modelom | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Straty vody na Slovensku sú vysoké, inšpirovať sa môžeme dánskym modelom

V Európskej únii sú len tri krajiny, kde sú úniky pod desaťpercentnou úrovňou. Na Slovensku dosahujú v priemere takmer 30 %.

Straty vody na Slovensku sú vysoké, inšpirovať sa môžeme dánskym modelom

Foto: Depositphotos

Podľa správy asociácie EurEau, ktorá skúma stav vodného sektora, sú straty vody v sieti naprieč Európou pomerne vysoké, pričom priemerná hodnota dosahuje 23 %. Zisteniam sa denník Voda-portal.sk už dávnejšie venoval v tomto článku.

Najhoršie na tom je pritom Írsko, kde sa straty dostávajú na úroveň takmer 50 %. Podobne vysoké čísla sú na Malte, ale aj v Rumunsku či Taliansku.

Štatisticky vysoké čísla dosahuje aj Slovensko, kde sa straty vody v priemere pohybujú niekde na úrovni 30 %.

Len tri štáty Únie pritom dosahujú podiel strát menší ako 10 %. Ide o Nemecko, Holandsko a Dánsko. Otázkou je, prečo je tomu tak.

Dánsky model

Výborným príkladom je Dánsko, ktorého model riadenia sa ukázal ako efektívny. Až tri štvrtiny potrubí v krajine sú pritom staršie ako 60 rokov a desať percent z nich sa datuje o storočie nazad.

Hlavné mesto Dánska však slúži ako príklad toho, že aj veľmi stará sieť, ak je dobre riadená a udržiavaná, môže stále slúžiť pomerne dobre. Veď čísla hovoria za všetko – straty vody tu dosahujú približne sedem percent.

Dánsko zaviedlo v roku 1994 daň z dodávok vody, aby povzbudilo vodárenské spoločnosti k zníženiu únikov.

Ak dôjde k úniku viac ako 10 % celkovej dodávanej vody, vodárenským spoločnostiam sa účtuje euro za každý kubický meter presahujúci desaťpercentný prah.

Šetria zdroje aj energiu

Samotná daň za dodávku vody je dostatočným stimulom pre vodárenské spoločnosti, aby čo najviac obmedzili úniky.

Aj keď má vodárenská spoločnosť podiel strát nižší ako desať percent, stále existujú dôležité dôvody, prečo by sa mala snažiť o znižovanie strát ešte vo väčšej miere.

Strata vody, samozrejme, predstavuje plytvanie zdrojmi. Okrem samotnej vody ide napríklad aj o plytvanie s energiou, ktorá bola využitá na produkciu pitnej vody.

Ďalej ide o zbytočné plytvanie so zdrojmi podzemnej vody, niekedy voda dokonca stečie do kanalizačného systému, čím sa úplne znehodnotení.

Dánske skúsenosti

Rozdelením potrubnej siete, ako aj prostredníctvom iných opatrení, sa spoločnosti Halsnas Forsyning podarilo znížiť stratu vody o 12 % iba za dva roky.

Keď bol v roku 2010 uvedený do prevádzky nový merací systém, bolo zrejmé, že strata vody bola vyššia, ako sa pôvodne predpokladalo. V roku 2013 bola zistená strata vody na úrovni 20 %.

Odpoveďou bolo rozdelenie potrubnej siete

Preto spoločnosť Halsnas Forsyning začala systematické úsilie o zníženie strát vody. Vodáreň začala v roku 2011 rozdeľovať potrubnú sieť a na meranie prietoku a zhromažďovanie údajov bolo namontovaných niekoľko monitorovacích zariadení.

Toto úsilie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch a dnes existuje 25 monitorovacích vrtov, ktoré pravidelne prenášajú údaje späť do ústredia, takže je možné rýchlo reagovať na najhoršie úniky.

Dáta boli pôvodne spracovávané manuálne v súboroch Excelu. To sa však čoskoro ukázalo ako príliš zaťažujúce a náročné na zdroje.

Preto spoločnosť investovala do nového systému, ktorý bol schopný prijímať, spracovávať a poskytovať grafické znázornenie strát vody, prietokov a tlaku v jednotlivých sekciách.

Do konca roku 2015 došlo k zníženiu strát vody o osem percent, čo viedlo aj k značným ročným úsporám.

Inteligentné senzory

HOFOR je s viac ako miliónom vodohospodárskych zákazníkov v oblasti Veľkej Kodane najväčším dánskym dodávateľom verejných služieb.

Spoločnosť tradične vyhľadávala netesnosti pomocou metódy dočasného snímania, keď približne 40 snímačov Permalog+ bolo nasadených na 48 hodín a potom ich zamestnanci presunuli na nové miesto.

V roku 2009 sa spoločnosť HOFOR začala sústrediť na zníženie úniku vody prostredníctvom prieskumov oblasti a vytvorením trvalých inštalácií záznamníkov údajov v Kodani.

V pilotnom projekte spoločnosť HOFOR inštalovala v Kodani natrvalo 185 dátových záznamníkov počas päťročného obdobia. Trvalá inštalácia umožnila spoločnosti rýchlo zistiť, kedy a kde došlo k úniku.

Metóda im šetrí státisíce eur

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Využívajú aj kaly z ČOV. Slovenský podnik vyrába vlastné zelené palivo

Využívajú aj kaly z ČOV. Slovenský podnik vyrába vlastné zelené palivo

Ročne dodajú do siete asi 55-tisíc megawatthodín elektrickej energie.

ČOV spotrebúvajú veľa energie. Ako dosiahnuť energetickú sebestačnosť pri rastúcich cenách?

ČOV spotrebúvajú veľa energie. Ako dosiahnuť energetickú sebestačnosť pri rastúcich cenách?

Aká je cesta k energetickej optimalizácii ČOV? Radí český technológ pitných a odpadových vôd.

Odstraňovanie mikropolutantov je veľmi nákladné, máme riešenie, hovorí český odborník

Odstraňovanie mikropolutantov je veľmi nákladné, máme riešenie, hovorí český odborník

Český výskumný tím prišiel s technológiou, ktorá si poradí s liečivami, pesticídmi, toxínmi, ale uplatnenie nájde aj v pandemických časoch.