VVS rekonštruovala jednu z kľúčových čistiarní.
Projekt, o ktorom sme na Voda-portal.sk podrobne referovali už vlani po skončení jeho prvej etapy, patril k najväčším investíciám Východoslovenskej vodárenskej spoločností (VVS) v oblasti čistiarní odpadových vôd (ČOV).
ČOV Sabinov – Okrucany sa v decembri 2025 po skončení druhej etapy prác dostala do prevádzky a dnes má za sebou už polroka fungovania v zmodernizovaneom režime. Vodári sa podelili o skúsenosti a ukázali čísla.
Vsadili na nové technológie
Ako VVS priniesla v sumarizačnom texte, ČOV Sabinov – Orkucany medzi investičné priority nebolo náhodné. Prevádzka dlhodobo zabezpečovala čistenie komunálnych odpadových vôd pre mesto Sabinov a okolité obce, no zároveň spracovávala aj významný podiel priemyselného znečistenia, najmä z potravinárskej výroby.
„Takéto špecifické zaťaženie si vyžadovalo riešenie, ktoré by dokázalo zabezpečiť stabilné výsledky čistenia aj pri výrazných výkyvoch v kvalite a množstve pritekajúcich odpadových vôd. Cieľom projektu preto nebola len obnova technicky zastaraných zariadení. Ambíciou bolo vytvoriť modernú čistiareň pripravenú na súčasné aj budúce výzvy, ktorá bude schopná dosahovať vyššiu účinnosť čistenia pri nižších prevádzkových nárokoch a zároveň vytvorí priestor pre ďalší rozvoj moderných technológií vo vodárenstve,“ uviedla spoločnosť.
Jednou z najväčších výziev celej modernizácie bolo zabezpečiť, aby čistiareň fungovala počas realizácie bez prerušenia prevádzky.
Čistenie odpadových vôd totiž nemožno jednoducho prerušiť na niekoľko mesiacov. Každý deň pritekajú do čistiarne nové objemy vôd z domácností, verejných inštitúcií aj priemyselných prevádzok, ktoré musia byť bezpečne spracované.
„Z tohto dôvodu bola modernizácia rozdelená do dvoch na seba nadväzujúcich etáp.
Prvá etapa sa začala v októbri 2024 a sústredila sa na obnovu pôvodne nevyužívanej biologickej linky. Tá bola kompletne zrekonštruovaná a vybavená modernou technológiou WTR. Už začiatkom augusta 2025 bol nový biologický reaktor uvedený do prevádzky a prevzal hlavnú úlohu pri čistení odpadových vôd,“ priblížila spoločnosť.
Tým sa vytvorili podmienky na spustenie druhej etapy projektu, ktorá sa ukázala ako rozhodujúci krok celej modernizácie.
Po spustení novej biologickej linky bolo možné odstaviť pôvodne využívaný monoblok a pristúpiť k jeho rozsiahlej prestavbe. Súčasťou druhej etapy bolo odstránenie pôvodnej technológie, sanácia stavebných konštrukcií, výmena dúchadiel, vzduchových rozvodov a inštalácia nových prevzdušňovacích elementov. Vybudované boli aj technologické prepojenia medzi novou biologickou linkou a regeneračno-stabilizačnou kalovou nádržou, ktoré dnes tvoria jeden funkčný celok.
Výsledkom druhej etapy sa stala regeneračno-stabilizačná kalová nádrž, ktorá dnes predstavuje jeden z najdôležitejších prvkov celej technológie. Jej úlohou nie je samotné biologické čistenie, ale podpora hlavného reaktora. Umožňuje regeneráciu aktivovaného kalu, stabilizáciu biologických procesov a výrazne znižuje tvorbu prebytočného kalu. Zároveň slúži ako nárazníkový priestor pri zvýšenom hydraulickom zaťažení počas intenzívnych dažďov alebo pri prítoku silne znečistených odpadových vôd z priemyselných prevádzok. Práve táto schopnosť vyrovnávať nárazové výkyvy predstavuje jednu z najväčších pridaných hodnôt celého projektu.
Významnú úlohu zohráva aj pri spracovaní odpadových vôd z mliekarenskej výroby, ktoré patria medzi najnáročnejšie typy priemyselného znečistenia. Skúsenosti zo Sabinova potvrdzujú, že pri vhodne navrhnutej technológii je možné efektívne zvládať aj takéto špecifické prevádzkové podmienky.
Srdcom modernizovanej čistiarne je technológia WTR, ktorá predstavuje nový prístup k biologickému čisteniu odpadových vôd. Jej prínos spočíva predovšetkým v spôsobe riadenia biologických procesov. Systém využíva priebežné vyhodnocovanie prevádzkových údajov, automatizované nastavenie jednotlivých technologických krokov a inteligentné riadenie procesov, ktoré umožňuje pružne reagovať na meniace sa podmienky.
Čo ukázali čísla po rekonštrukcii
Jedným z hlavných cieľov projektu bolo zníženie produkcie prebytočného kalu. Kým pred modernizáciou sa z biologického procesu denne odstraňovalo približne 150 m3 nezahusteného kalu, po modernizácii je to približne 20 m3 denne.
Výrazné zlepšenie sa prejavilo aj v spotrebe chemikálií. Spotreba 40-percentného síranu železitého klesla z pôvodných 39,45 tony ročne na približne 13 ton ročne.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.