Nech platia všetci znečisťovatelia: Kozmetický priemysel sa stále bráni smernici

Ešte v prvom kvartáli tohto roka sme informovali o žalobe, ku ktorej pristúpilo viacero väčších hráčov z kozmetického a farmaceutického priemyslu. Tieto odvetvia majú za znečistenie v odpadových vodách platiť najviac. Vo svojej správe sa kozmetická asociácia búri a volá po férovom ekonomickom zaťažení podnikov a rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR).

Krivda kozmetickému priemyslu?

Na podklade nových údajov zverejnených Európskou komisiou po žiadosti o prístup k informáciám, Cosmetics Europe opätovne potvrdzuje, že revidovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd (UWWTD) zjavne nadhodnocuje príspevok kozmetiky k toxickému zaťaženiu komunálnych odpadových vôd aspoň 15-násobne.

V európskej smernici je popísané, že farmaceutické prípravky a zvyšky kozmetických prípravkov v súčasnosti predstavujú hlavné zdroje mikropolutantov, ktoré sa nachádzajú v komunálnych odpadových vodách vyžadujúcich kvartérne čistenie.

Kozmetici sú jasne proti: „Náš priemysel plne podporuje celkový cieľ smernice aj navrhovaný princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Chceme za svoj podiel zaplatiť. Nemôžeme však akceptovať takúto očividnú chybu v odhade nášho podielu na toxickej záťaži. Dokumentácia, ktorú nám poskytla Európska komisia, jasne ukazuje, že posúdenie vplyvov založené na zozname JRC nesprávne priraďuje nášmu odvetviu niektoré látky, ktoré sa v kozmetike buď vôbec nepoužívajú (napr. permetrín, insekticíd proti všiam a roztočom), alebo sú v takomto použití dokonca zakázané (napr. nonylfenoldiethoxylát).“

Poukázali na problém

Zástupcovia kozmetického priemyslu ďalší problém vidia aj v tom, že niektoré látky síce využívajú, ale boli pripísané výhradne k ich odvetviu. Látky však využívajú bežne aj iné sektory. „Príkladom je kyselina palmitová, ktorá sa bežne vyskytuje v živočíšnych a rastlinných tukoch, ako je maslo či olivový olej,“ uviedol John Chave, generálny riaditeľ Cosmetics Europe.

„Pri správnom vyhodnotení kozmetika predstavuje iba 1,54 % z celkového toxického zaťaženia, nie 26 %. Legislatíva nemôže byť založená na chybách takéhoto rozsahu – chybách, ktoré zároveň vážne poškodili povesť nášho odvetvia,“ dodal Chave.

Cosmetics Europe vo svojom vyhlásení vyzvalo na opätovné posúdenie schémy financujúcej modernizáciu čistiarní odpadových vôd v Európe, „a to na základe presných údajov a spravodlivého uplatnenia princípu: znečisťovateľ platí“.

Asociácia výrobcov kozmetiky dodáva, že ideálne by bolo zaviesť model, ktorý by položil základy na látky a nie na priemysel. Takéto konanie by motivovalo všetky spoločnosti k ekologickému dizajnu, nie len dve vyselektované odvetvia.

Smernica UWWTD, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2025, má za cieľ riešiť znečistenie vôd. Nové pravidlá zavádzajú schému EPR len pre dve odvetvia – farmaceutiká a kozmetiku – ktoré majú finančne prispieť najmenej 80 % na náklady spojené s modernizáciou čistiarní odpadových vôd na štvrtý stupeň čistenia.

Posúdenie vplyvov Európska komisiazaložila na databáze látok zistených v mestskej odpadovej vode, ktorú zostavilo Spoločné výskumné centrum (JRC) a ktorá bola referencovaná v správe o uskutočniteľnosti EPR.

Bez boja sa nevzdajú

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.