Mikroplasty sa v riekach ukladajú dlhú dobu. Do oceánov môžu vstúpiť až po rokoch

Pred tým, ako mikroplasty preniknú do oceánu, sa môžu ukladať a zotrvať v riečnych korytách až sedem rokov. Vyplýva to z najnovšej štúdie vedcov z Northwestern University a University of Birmingham v Anglicku, ktorá pred niekoľkými dňami vyšla v odbornom časopise Science Advances (odkaz na celú štúdiu nájdete na konci článku).

Vedci odhadujú, že vo vrchnej vrstve oceánu sa nachádza približne 24,4 bilióna kusov mikroplastov o celkovej hmotnosti 82 000 až 578 000 ton, čo je porovnateľné s váhou približne tridsiatich miliárd pollitrových plastových fliaš. Podľa odhadov pritom každoročne do oceánov prenikne osem miliónov ton plastových odpadkov, z ktorých sa pôsobením slnečného žiarenia a vĺn štiepia mikroplasty.

Ale čo vieme o mikroplastoch v riekach? Rieky sa považujú za hlavný zdroj plastov pre oceány. Štúdie o akumulácii, exporte a dobe zotrvania plastových častíc v riečnych systémoch sa však objavili len nedávno.

Mikroplasty znečisťujú sladkovodné ekosystémy z bodových aj z nebodových zdrojov. Bodové zdroje zahŕňajú napríklad vypúšťanie odpadových vôd. Mikroplasty sa napríklad dostávajú do prúdu odpadovej vody z domácností prostredníctvom syntetických textilných úlomkov a vlákien v odpadovej vode z práčok. Čím menší je plast, tým vyššia je pravdepodobnosť, že prejde akýmkoľvek systémom čistenia určeným na zastavenie jeho transportu do životného prostredia.

Napríklad komunálne čistiarne odpadových vôd (ČOV) filtrujú 96 až 99,9 % mikroplastov v pritekajúcej vode, ale stále uvoľňujú 1 až 100 mikroplastov na liter v upravenej odpadovej vode. Nebodové zdroje zase zahŕňajú atmosférickú depozíciu, povrchové odtoky, odpadky a kaly z ČOV distribuované do poľnohospodárskych pôd, ktoré môžu byť prípadne transportované do riek.

Mikroplastom trvá dlho, kým preniknú do oceánov

Keďže rieky sú v takmer konštantnom pohybe, výskumníci dlhé roky predpokladali, že ľahké mikroplasty rýchlo pretekajú cez rieky a len zriedka interagujú so sedimentmi v koryte rieky.

Vedci v novej štúdii však zistili, že takzvaná hyporheická výmena, teda proces, pri ktorom sa povrchová voda zmiešava s vodou v koryte, môže zachytávať ľahké mikroplasty, od ktorých by sa inak očakávalo, že budú unášané vodou.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.