Vodovody a kanalizácie by sa nemali budovať po vetvách. Procesy nastavujeme tak, aby bolo čerpanie čo najefektívnejšie, hovorí vo veľkom rozhovore pre Voda-portal.sk šéf Environmentálneho fondu.
Budovanie vodárenskej infraštruktúry je prioritou Environmentálneho fondu. Ten v snahe zefektívniť čerpanie prostriedkov pristúpil k viacerým krokom, ktoré sa týkajú napríklad automatizovania kritérií či zmien v alokáciách. Momentálne pracuje aj na prevádzkových kritériách.
Obce chce fond motivovať, aby nebudovali vodovody a kanalizácie po vetvách, aby sa spájali do združení a išli do projektov vodovodov a kanalizácií v jednej ryhe. Navyšovať chce aj alokácie.
Vo veľkom rozhovore pre Voda-portal.sk to uviedli riaditeľ Environmentálneho fondu Ľubomír Vačok, riaditeľka odboru ekonomických činností Andrea Štefániková a riaditeľka odboru environmentálnej podpory Marcela Hjemgard.
V rozhovore sa dozviete:
- čo Envirofond zmenil pri podávaní žiadostí o dotácie,
- prečo chcú meniť niektoré kritériá pri hodnotení projektov,
- ako je to s priorizáciou vodovodov a kanalizácií v jednej ryhe,
- kam Envirofond umiestni nevyčerpané peniaze z výziev,
- ako sa pohla kauza „Veľké vody.“
Alokácie sa snažíme navyšovať
Po vstupe do Európskej únie boli hlavným hnacím motorom budovania vodárenskej infraštruktúry eurofondy. V rámci jednotlivých operačných programov išlo o miliardy eur. V najnovšom Programe Slovensko je už na túto oblasť vyčlenená menšia suma. Na druhej strane však v odkanalizovaní značne zaostávame za mnohými vyspelými európskymi krajinami. Vidíte teda v Envirofonde priestor na navyšovanie alokácií do takýchto projektov?
Ľ. Vačok: Alokácie sa snažíme navyšovať, čo sa týka aj novelizácie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Pracujeme na tom, aby bol Envirofond schopný, ak prídu ďalšie prostriedky, ich čo najrýchlejšie a najtransparentnejšie alokovať do zásobníkov. V zásobníku projektov na vodnú infraštruktúru ročne čakajú projekty za pol milióna eur, ale investičný dlh Slovenska na odkanalizovane všetkých obcí činí skoro tri miliardy eur.
A. Štefániková: Vodovody a kanalizácie majú prioritu. Sme si vedomí vysokého investičného dlhu a sme jediný prvok, ktorý môže zafinancovať obce do 2 000 obyvateľov alebo podporiť vodohospodársky chránené oblasti. Pre Envirofond sú teda vody prioritou, čo je vidieť aj na alokáciách.
Andrea Štefániková | Foto: Voda-portal.sk
Vlani ste ohlásili zmeny pri podávaní žiadostí o dotácie. Aké konkrétne opatrenia realizoval Envirofond pre oblasť vôd? Akým spôsobom sa zefektívnil proces?
Ľ. Vačok: My sa v rámci procesu snažíme trochu „hrať“ s alokáciami a s kritériami. Kritériá automatizujeme. Nastavovali sme bonusové kritériá pre projektovú dokumentáciu a nové verejné obstarávanie. Reagujeme aj na energetickú krízu.
M. Hjemgard: Čo sa týka alokácie, nastala v špecifikácii pre rok 2023 výrazná zmena. Envirofond zvýšil maximálnu výšku dotácie z 500-tisíc eur na tri milióny eur. Dôvodom je, aby sa vodovody a kanalizácie nebudovali po vetvách, ale aby sa v malej obci mohol vybudovať celý vodovod aj s kvalitnou projektovou dokumentáciou. Dávame projektom bonusové body za to, že majú dobrú projektovú dokumentáciu, a nie staré projektové dokumentácie z 90. rokov, kde boli trúbky z niečoho, čo sa už dnes nevyrába.
Marcela Hjemgard | Foto: Voda-portal.sk
Ľ. Vačok: Netreba tiež zabúdať na to, že nariadenie vlády sa viac-menej zameriavalo na chránené územia, pre ktoré sa alokovalo 40 miliónov eur, ale na tých ostatných sa zabudlo. Pre ostatné obce boli alokácie veľmi nízke a preto sa snažili robiť projekty po vetvách. Postupne ho skladali a skladali.
Máme prípady, kedy sa žiadatelia vrátili po ôsmich alebo desiatich rokoch a znova žiadali dotáciu na to isté, na čo ju už dostali. Dôvodom je, že takýmto spôsobom bol projekt zastaralý skôr, než ho dokončili. Kým iní zostávali v poradovníku. Preto prehodnocujeme kritériá aj z pohľadu udržateľnosti a snažíme sa financovať projekty ako celok.
Obce musí spojiť odborná problematika
Snažíte sa tiež motivovať obce k tomu, aby sa združovali?
Ľ. Vačok: Áno, v špecifikácii bol taktiež doplnený parameter združenia obcí. Kým navýšená alokácia pre obce je z 500-tisíc eur na tri milióny eur, pri združeniach je dokonca až na šesť miliónov eur. Chceli by sme motivovať obce, ak sú dve alebo tri obce vedľa seba, nech si urobia spoločný a kvalitný projekt.
Ľubomír Vačok | Foto: Voda-portal.sk
Evidujete zvýšený záujem?
M. Hjemgard: Myslím, že ideme celkovo dobrým smerom. Vo výzve na rok 2022 aj 2023 nám prišlo 180 projektov v objeme 180 miliónov eur. V predchádzajúcich rokoch chodilo o polovicu menej žiadostí s polovičným objemom.
Ľ. Vačok: K celkovému sprehľadneniu však prispievajú aj iné faktory. Bola tiež nastavená hranica medzi operačným programom a financovaním zo štátneho rozpočtu. Obce do dvetisíc obyvateľov nemajú možnosť financovať vodnú infraštruktúru cez OP KŽP. Urobili sme hranicu. V budúcnosti chceme cez monitoring duplicít financovania cez EŠIF alebo prostriedky zo štátneho rozpočtu sledovať, aby projekty nefinancovali z rôznych zdrojov.
Obec s 1 900 alebo 2 050 obyvateľmi nevedela, či si má dať žiadosť na Envirofond, alebo si má dať žiadosť z EŠIF-u. Aj takéto záležitosti je treba upratať.
Zostáva vám 57% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.