Slovensko potrebuje vysoké dodatočné investície do vodárenstva

OECD a Európska komisia v spoločnej analýze spojili sily s cieľom preskúmať súčasné a budúce výzvy v oblasti financovania vodárenstva a vodohospodárstva, ktorým čelia členské štáty Európskej únie (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).

Patria sem investície potrebné na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti zásobovania vodou, zberu a čistenia odpadových vôd, ako aj ochrany pred povodňami.

Denník Voda-portal.sk si posvietil na to, aké dodatočné investície v oblasti zásobovania a odvádzania odpadovej vody budú potrebné na to, aby Slovensko napĺňalo požiadavky európskych smerníc.

Dodatočné výdavky vo výške viac ako 25 %

V rámci výskumu tak organizácie získali nové údaje o súčasnej úrovni výdavkov na dodávku vody, odkanalizovanie a protipovodňovú ochranu, ako aj o predpokladaných potrebách.

Ciele správy boli dvojaké – jednak zdokumentovať investície, ktoré musia členské štáty uskutočniť, aby splnili smernicu o pitnej vode (DWD), o čistení komunálnych odpadových vôd (UWWTD) a smernicu o povodniach, na druhej strane aj ohodnotiť finančné kapacity a výzvy členských štátov.

V rámci členských štátov sú priemerné ročné výdavky v hodnote 100 miliárd eur, s odchýlkami od 100 do 250 eur na obyvateľa za dodávku vody a sanitárne služby.

V správe sa uvádza, že výdavky na dodávky vody a sanitáciu sa musia výrazne zvýšiť, pričom OECD poukazuje na výdavky vo výške 289 miliárd eur do roku 2030, ak chcú krajiny splniť smernice o pitnej a mestskej odpadovej vode a zvýšiť účinnosť systémov zásobovania vodou.

To predstavuje dodatočné výdavky vo výške viac ako 25 % vo všetkých krajinách okrem Nemecka.

OECD zvažuje tri scenáre

Európska vodárenská infraštruktúra však starne. Pokiaľ ide o náklady na obnovu majetku, existujú značné neistoty.

Prognózy budúcich investičných potrieb vyplývajú zo základnej línie súčasných výdavkov a vplyvu niekoľkých hnacích síl. OECD pritom zvažuje tri scenáre.

Dodatočné náklady na hlavu / Foto: OECD

Prvý je scenár dodávok vody a odkanalizovania v rámci nezmenených postupov. Tento scenár predpokladá rovnakú úroveň úsilia bez nových politík.

Projekcie sa riadia rastom mestského obyvateľstva a odrážajú dodatočné náklady na pripojenie nových obyvateľov mesta, sú teda poháňané dynamikou miest.

Celková suma za 28 členských štátov predstavuje 1 692 miliárd eur do roku 2030. Čo sa týka Slovenska, bude potrebných približne dodatočných 1 500 eur v rámci dodávok vody a sanitácie na osobu. Susedné Česko bude pritom potrebovať kumulatívne výdavky v hodnote viac ako 3 000 eur na hlavu.

Štáty narážajú na vysoké straty vody

Ďalším scenárom sú dodávky vody a projekcie na dosiahnutie súladu, efektívnosti a prístupu k vode. Väčšina členských štátov EÚ už dodržiava alebo je blízko dodržiavania smernice o pitnej vode.

Očakáva sa, že aj keď členské štáty dodržiavajú revidovanú smernicu o pitnej vode, krajiny budú musieť investovať do efektívnosti využívania vody a minimalizovať objem vody bez úžitku (vrátane úniku).

Ďalšou povinnosťou krajín by takisto malo byť zaistenie toho, že zraniteľné skupiny majú bezpečný prístup k vode.

Alternatívny scenár pre dodávku vody teda odráža náklady na súlad s revidovanou smernicou a ďalšie úsilie o zvýšenie efektívnosti služieb.

V rámci tohto scenára sa očakáva, že vodárenské spoločnosti v Európe postupne konvergujú k desaťpercentnej (čo je v prípade väčšiny krajín nemysliteľné) alebo nižšej ako dvadsaťpercentnej miere únikov.

Dodatočné náklady na Slovensku budú pomerne vysoké

Súhrnné údaje dodatočných investícií za 28 členských štátov dosahujú 35,8 miliardy eur. Prognózy naznačujú, že úroveň dodatočného úsilia a hlavná hnacia sila sa v jednotlivých krajinách líšia.

Kumulatívne dodatočné náklady na dodávku vody / Foto: OECD

V Rumunsku sú náklady na zásobovanie zraniteľných skupín neúmerne vysoké. Rovnaká situácia prevláda, aj keď v menšej miere, v Chorvátsku, Poľsku, na Slovensku a v pobaltských štátoch.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.