Slovensko neplní ciele, ktoré určuje európska legislatíva. Môžu tiež hroziť pokuty, konštatujú analytici.
Na kanalizáciu je pripojených 71 % obyvateľov Slovenska, pričom napojenie na kanalizáciu je v porovnaní s EÚ podpriemerné a je najnižšie spomedzi štátov V4.
K podobným zisteniam, o akých sme informovali minulý týždeň na základe údajov Eurostatu, dospeli aj analytici Inštitútu environmentálnej politiky v novej štúdii s názvom Analýza odkanalizovania Slovenska.
Štúdia, ktorá podľa dokumentu vznikla už v decembri 2024, však bola zverejnená až v týchto dňoch (pdf verzia vznikla 16. januára) a IEP ju komunikoval dnes na sociálnej sieti LinkedIn.
Odkanalizovanie rastie najmä vďaka verejným zdrojom
Autori štúdie odhadujú, že pri doterajšom tempe pripájania obyvateľstva by Slovensko mohlo byť úplne odkanalizované v roku 2057. Od roku 2001 bolo pripojených 900-tisíc obyvateľov a postavilo sa 9 000 km potrubí. V obciach pod 2-tisíc obyvateľov je však pripojená len tretina obyvateľstva, okrem toho vo viacerých väčších obciach je kanalizácia iba na menšej časti územia.
Zdroj: IEP
Ako príklad uvádzajú mesto Kolárovo s vyše 10-tisíc obyvateľmi alebo Tvrdošovce s viac ako 5-tisíc obyvateľmi, v oboch sa však kanalizácia už buduje.
Hlavným zdrojom investícií do kanalizácií na Slovensku boli od roku 2002 európske štrukturálne a investičné fondy a v menšej miere Environmentálny fond.
Zo štrukturálnych fondov boli vynaložené dve miliardy eur, s postupne klesajúcim priemerným ročným objemom.
Na druhej strane objem zdrojov z Envirofondu postupne narástol, v posledných rokoch tvorí v priemere 38 miliónov eur. V porovnaní s okolitými krajinami je investovanie do infraštruktúry viac podmienené podporou z verejných prostriedkov.
Neplníme cieľ smernice
Slovensko neplní cieľ pripojenosti, ktorý vyplýva zo súčasnej európskej smernice.
Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd ukladá štátom povinnosť odkanalizovať aglomerácie nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov. Spomedzi stanovených 356 aglomerácií je však len 53 z nich odkanalizovaných nad 98 %.
Historicky boli totiž na Slovensku podporované projekty s 85 % cieľom pripojenia, Európska komisia však požaduje až 98 %. Zároveň je však povolené nahradiť inými systémami kanalizáciu tam, kde by náklady na stavbu boli neprimerane vysoké.
Autori štúdie upozorňujú na to, že chýba vymedzenie týchto nákladov. Rovnako nie je jasné, aký podiel pripojenosti možno nahradiť alternatívnymi systémami.
Za neplnenie smernice hrozia Slovensku pokuty v desiatkach miliónov eur. Zároveň sa schválilo jej rozšírenie pre aglomerácie nad 1 000 ekvivalentných obyvateľov.
Nie sme jediní
Požadovanú mieru pripojenosti zo strany Európskej komisie (98 %) nedosahuje viacero členských štátov. Podľa autorov možno na základe konaní z iných krajín očakávať uloženie pokút po roku 2030.
Nová smernica účinná od roku 2025 prináša okrem cieľa odkanalizovať menšie obce aj prísnejšie podmienky pre existujúce čistiarne. Jednotlivé požiadavky je potrebné naplniť v rokoch 2027 – 2045.
Pomohla by zmena kritérií pre aglomerácie
Plnenie súčasnej smernice sťažuje aj širšie vymedzenie aglomerácií, zároveň má Slovensko dlhodobo problém preukázať efektívnosť individuálnych systémov čistenia.
Zostáva vám 42% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.