Nápravy sa dosahujú, ale netreba zabúdať na to, že Únia neustále zvyšuje požiadavky na nové ukazovatele. Zvyšujú sa nároky na komplexnosť monitorovania aj presnosť analytických metód.
Výsledky monitoringov a hodnotení môžu naznačovať, že sa kvalita podzemných vôd na Slovensku nezlepšuje. Realita je však zložitejšia. Každým rokom totiž pribúdajú požiadavky na monitoring nových ukazovateľov, zvyšujú sa nároky na komplexnosť monitorovania, ako aj na spoľahlivosť výsledkov. Preto nemožno hovoriť, že by došlo k zhoršovaniu kvality podzemných vôd na Slovensku.
Na odbornej 53. konferencii vodohospodárov v priemysle to uviedla Anna Patschová, vedúca oddelenia podzemných a povrchových vôd v rámci Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH).
Rámcová smernica o vode z roku 2000 nariaďovala, aby sa do roku 2015 dosiahol dobrý stav vôd všade tam, kde je to možné, pričom posledné predĺženie na splnenie cieľov je stanovené na rok 2027. Pre útvary podzemných vôd je podmienkou dosiahnutie dobrého chemického stavu a kvantitatívneho stavu.
„Pravidelne v šesťročných cykloch sa robia hodnotenia, ktoré obsahujú veľké množstvo rôznych vstupov. Teraz sme už v treťom cykle,“ vysvetľuje na úvod A. Patschová a dodáva, že všetky tieto informácie za Slovensko sú zhrnuté vo vodných plánoch.
Podzemné vody sú hodnotené pre jednotlivé útvary, pričom Slovensko má 106 útvarov podzemných vôd. Z tohto počtu je 16 útvarov podzemných vôd vymedzených v kvartérnych sedimentoch, 59 útvarov podzemných vôd v predkvartérnych horninách a 31 geotermálnych útvarov podzemných vôd.
Problémom sú skládky aj priemyselné hnojivá
Medzi najvýznamnejšie difúzne zdroje znečistenia patria poľnohospodárstvo a neodkanalizované sídla a z bodových zdrojov znečistenia sú to environmentálne záťaže.
„Na to, aby sme mohli čo najspoľahlivejšie hodnotiť, vstupujú všetky potrebné informácie z jednotlivých čiastkových informačných systémov,“ hovorí s tým, že dva najvýznamnejšie systémy sú Integrovaný monitoring zdrojov znečistenia (IMZZ), ktorý má VÚVH, a druhým je Informačný systém environmentálnych záťaží.
V rámci environmentálnych záťaží majú najväčší vplyv potvrdené envirozáťaže, ktorých je aktuálne 310. „Rozhodujúci vplyv majú rôzne skládky, ktoré patria medzi najčastejšie environmentálne záťaže,“ zdôrazňuje odborníčka.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.