Až 100 miliónov plastov končí ročne v prírode, zraniteľné sú aj vodné ekosystémy

Nová štúdia z dielne WWF International upozorňuje, že každý rok vo voľnej prírode pribudne asi 100 miliónov ton plastového odpadu (odkaz na štúdiu nájdete na konci článku).

Z toho až deväť miliónov ton skončí v oceánoch, čo je akoby sme do oceánov vyhodili každú minútu asi 1,4 milióna pollitrových plastových fliaš.

Organizácia WWF preto spustila globálnu kampaň No Plastics in Nature. Vyzýva svetových lídrov, aby prijali historicky prvú globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch.

Zároveň zdôrazňuje, že k situácii by sa mali zodpovedne postaviť nielen štáty a spotrebitelia, ale najmä výrobcovia a firmy. Dnešné výrobné náklady plastov totiž neodrážajú ekologické dôsledky.

Takmer polovica plastov je len na jedno použitie

Štúdia uvádza, že len v roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty.

Produkcia novovyrobených plastov sa pritom zvyšuje závratnou rýchlosťou – od roku 2000 je medziročný nárast 4 %, a to najmä kvôli tomu, že je výroba príliš lacná.

Až 40 % plastov pritom slúži iba na jedno použitie, prípadne má životný cyklus kratší ako jeden rok. Ide najmä o tašky, obaly na potraviny a fľaše.

„Súčasný spôsob produkcie, využitia a zneškodňovania plastu je od základu chybný. Je to systém, v ktorom chýba zodpovednosť, čo vedie k stále rastúcemu znečisťovaniu životného prostredia plastmi. Čelíme globálnej hrozbe – už vieme, že plasty v prírode nie sú len škaredé, ale ohrozujú život v moriach a začíname vnímať i ohrozenie, ktoré to prináša človeku. Situáciu môžeme vyriešiť iba tak, že každý v reťazci – od vývoja, výroby až po zneškodnenie prevezme svoj diel zodpovednosti,” zdôrazňuje Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

Globálne recyklujeme menej ako 10 % plastov

V novej štúdii „Solving Plastic Pollution Through Accountability“ WWF International hovorí o tom, tom, ako rastie produkcia plastov a ako krajiny s plastmi nakladajú.

Najväčší tlak na ďalšiu a ďalšiu výrobu plastov vyvíja práve obalový priemysel, a to až 40 %, nasleduje automobilový a stavebný priemysel.

V skutočnosti sa celosvetovo zrecykluje iba 9 % plastového odpadu. Plasty už boli nájdené vo všetkých moriach vrátane Mariánskej priekopy, ktorá je najhlbším miestom na svete.

Neznečisťujú len oceány, väčšina odpadu kontaminuje rieky a pôdu. Zvyšky plastov však už boli nájdené aj v telách viac ako 240 druhov živočíchov.

Globálna petícia

Práve z týchto dôvodov spustila organizácia WWF globálnu petíciu za koniec plastov v prírode – No Plastics in Nature, ktorú už počas prvých troch týždňov podpísalo 250-tisíc ľudí. Podporiť ju možno na stránke WWF International.

Petíciu spúšťa WWF pred zasadnutím Environmentálneho zhromaždenia Programu OSN pre životné prostredia (UNEA), ktoré sa uskutoční 11. až 15. marca v Nairobi.

„WWF vyzýva v kampani vlády, aby prijali medzinárodnú dohodu o zastavení znečisťovania morí a oceánov plastovým odpadom, vytvorili politické a finančné nástroje na podporu využitia recyklovaných plastov a ďalších ekologických alternatív, prostredníctvom legislatívy preniesli vyššiu mieru zodpovednosti na výrobcov a situáciu dôsledne monitorovali. Firmy vyzýva k opatreniam na zníženie produkcie plastov a odpadov z plastov a hľadaniu alternatívnych obalov pre produkty. A verejnosť k tomu, aby využila „spotrebiteľskú silu“ a žiadala od výrobcov alternatívu k plastom a znížila vlastnú produkciu plastových odpadov,“ vysvetľuje Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Ako reaguje Slovensko

Na Slovensku podľa Programu odpadového hospodárstva na roky 2016-20 vzniká ročne asi 120-tisíc ton plastových odpadov. Toto číslo však stále rastie.

Až 29 % z celkového množstva pritom predstavujú obaly. Vláda SR pred niekoľkými dňami schválila Program predchádzania vzniku odpadov.

Ministerstvo životného prostredia SR v ňom sľubuje zaviesť v zákone o odpadoch zákaz jednorazových riadov, príborov i slamiek, do čoho tlačí členské štáty práve Európska únia.

Ďalším cieľom envirorezortu je, aby štátne inštitúcie nakupovali nápoje len vo vratných zálohovaných obchodoch, pričom sľubuje podporu bezobalovým obchodom.

Rovnako ministerstvo deklaruje snahu spustiť systém zálohovania PET fliaš či plechoviek. Tejto otázke sa podrobne venoval denník Odpady-portal.sk.

S plastom nakladáme neefektívne, tvrdí WWF

Program Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) odhaduje prírodné kapitálové náklady plastov na 8 miliárd dolárov ročne, pričom rybné hospodárstvo, námorný obchod a cestovný ruch sú priamo a nepriaznivo ovplyvňované plastovým znečistením.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.