INNOGY
INNOGY
INECS

Živočíchy žijúce v najhlbších častiach oceánu majú v telách mikroplasty

Čím hlbšie žijúce živočíchy vedci skúmali, tým viac plastov v ich tráviacej sústave našli. Oceánske priekopy sa stávajú smetiskami ľudstva.

Živočíchy žijúce v najhlbších častiach oceánu majú v telách mikroplasty

Foto: Wikimedia Commons

V najhlbších častiach oceánu žijú zvláštne a málo preskúmané tvory, ktoré sú prispôsobené životu v úplnej tme, chlade a nepredstaviteľnom tlaku.

Tzv. hadálna zóna, tvorená 46 najhlbšími oceánskymi priekopami začína v hĺbke 6 kilometrov a pre bežných smrteľníkov je neprístupná. Do týchto miest sa vydalo len pár odvážlivcov v špeciálnych ponorkách a vedci ich skúmajú zväčša pomocou prístrojov.

Minulý rok svetom preletela informácia o tom, že pri vyhodnocovaní fotografíí z hlbokomorských roverov narazili vedci na zábery, ktoré v týchto hĺbkach zachytávali plastový odpad - takmer 3 500 kusov plastu a iných nečistôt, ktoré tu uviazli.

Tím britských vedcov z univerzity v Newcastle nasadil do týchto miest tzv. landery, ktoré vyslal do oceánskych priekop v niekoľkých oblastiach - Japonsko, Izu-Bonin, Peru a Čile, Nové Hebridy, Kermadec a najhlbšia známa časť oceánu - Challenger Deep v Mariánskej priekope. Ich výskum bol publikovaný v Royal Society Open Science.


Každý z landerov je vybavený monitorovacím a odberovým zariadením. Pred vytiahnutím späť na povrch zhromaždili vzorky rôznych malých morských tvorov - rôznonôžok rodu Amphipoda, ktoré na dne Challenger Deep pri svojom ponore videl aj známy režisér a bádateľ James Cameron.

V šiestich priekopách zozbierali 90 živočíchov, ktoré ďalej študovali, hľadajúc plasty v koncových častiach ich tráviaceho ústrojenstva tak, aby vylúčili akékoľvek nedávne prehltnutie - napríklad na ceste z dna oceánu.

Zistilo sa, že plasty malo v črevách 72 percent z týchto živočíchov. Čím hlbšie nájdené živočíchy vedci skúmali, tým viac plastov našli. Informáciu o tom priniesol portál Science Alert.

Z priekopy pri Nových Hebridách bol plast nájdený v 50 percentách amphipodov. Ale z Challenger Deep, z hĺbky 10.890 metrov malo v žalúdku plasty až 100 percent týchto tvorov.

Foto: NOAA

Tieto výkumy ukázali, že ľuďmi produkované mikrovlákna sa zhromažďujú a akumulujú v ekosystéme obývanom druhmi, ktorým sotva rozumieme, nemôžeme ich pozorovať experimentálne a nedokázali sme získať základné údaje pred kontamináciou," povedal pre univerzitný portál Newcastle University morský vedec Alan Jamieson v roku 2017, keď odhalil prvé zistenia.


Tieto pozorovania sú najhlbším možným záznamom výskytu mikroplastov a ich požitia, čo naznačuje, že je veľmi pravdepodobné, že neostali žiadne morské ekosystémy, ktoré nie sú postihnuté antropogénnymi odpadmi," pokračoval Jamieson.

Nájdené plastové mikročastice boli väčšinou polosyntetické celulózové vlákna používané v odevoch. Tím tiež našiel nylon, polyetylén, polyamid a neidentifikované polyvinyly veľmi podobné polyvinylalkoholu alebo polyvinylchloridu - PVA a PVC.

Foto: Wikimedia Commons

Vedci vyslovili domnienku, že je veľmi pravdepodobné, že tieto kedysi nedotknuté oceánske priekopy sú poslednou zastávkou nášho odpadu. Akonáhle sa sem plasty dostanú, nemajú viac možnosť putovať na iné miesto.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Znečistenie vôd priemyslom v Európe klesá, výzvou sú však nepriame emisie

Znečistenie vôd priemyslom v Európe klesá, výzvou sú však nepriame emisie

Zatiaľ čo priame emisie zaznamenali pokles, nepriame emisie vytvárajú tlak na komunálne čistiarne odpadových vôd po celej Európe. Problémom môžu byť aj menšie prevádzky, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy.

Liečivá z ČOV ohrozujú životné prostredie, Európska komisia vyzvala na prijatie opatrení

Liečivá z ČOV ohrozujú životné prostredie, Európska komisia vyzvala na prijatie opatrení

Európska komisia identifikovala šesť hlavných problémových oblastí súvisiacich s ohrozovaním kvality životného prostredia liečivami z ČOV, na ktoré by sa mala Únia zamerať.

Trh s odpadovými vodami narastá. Ktoré spoločnosti sú globálnymi lídrami?

Trh s odpadovými vodami narastá. Ktoré spoločnosti sú globálnymi lídrami?

Okrem Veolie je to aj Suez či Xylem. Akým technológiám a prístupom dávajú prednosť?