Výrub brehových porastov v okolí Dunaja považujú odborníci za zbytočný

V poslednej dobe sa ozýva silná vlna kritiky voči výrubu stromov v okolí Dunaja. Najčerstvejšiu kritiku si zaslúžil výrub zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku na úseku od Čunova po Dobrohošť. Ochranári aj aktivisti tieto kroky ostro kritizujú.

My sme sa opýtali odborníkov, aké environmentálne vplyvy spôsobuje takáto činnosť. Tomáš Derka, ekológ a vedecký pracovník z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, zdôrazňuje, že výruby brehových porastov sú vážnym problémom na celom Slovensku.

„Oficiálnym dôvodom je protipovodňová ochrana, no tá je často iba zámienkou na pridelenie zákazky spriaznenej firme. Takže to vnímam skôr ako zneužitie právomoci správcu vodného toku,“ vysvetľuje pre redakciu Voda-portal.sk Derka.

Podľa Derku to platí aj pre prípad výrubu na Dunaji. Miesto sám navštívil a mohol sa presvedčiť na vlastné oči, ako situácia vyzerá.

Obrovský význam

Aký prínos majú vlastne takéto porasty? Derka vysvetľuje, že tieto pobrežné stromy majú vo všeobecnosti veľký význam pre fungovanie riečneho ekosystému, ale aj pre suchozemské organizmy.

Nespevňujú len brehy, ale zachytávajú aj znečistenie z priľahlých pozemkov, zatieňujú vodný tok, čím znižujú prehrievanie vody.

Okrem toho sú listy z pobrežných stromov významným zdrojom potravy pre riečne organizmy, v horských a podhorských potokoch dokonca najvýznamnejším.

Často slúžia ako jediné prírodné oázy v inak degradovanej poľnohospodárskej krajine. Práve z tohto dôvodu by podľa ekológa mal byť výrub brehových porastov skôr výnimočný.

Keď už jednotlivé subjekty pristúpia k takémuto kroku, malo by ísť o skutočný manažment v zmysle odstránenia problematických jedincov, ale nie úplné vyholenie brehov.

Závisí od nich riečny ekosystém

„Viem, že vodohospodári nemajú radi drevo napadané vo vodných tokoch, lebo sa potenciálne môže pri povodni stať zdrojom problémov, ale z pohľadu riečneho ekosystému je jeho nevyhnutnou a veľmi dôležitou súčasťou,“ zdôrazňuje Derka.

Drevo zdrsňuje koryto, poskytuje úkryty a miesto pre život vodným živočíchom. Derka tiež zistil, že napríklad na Rudave, ktorá má piesočnaté dno, takmer všetky druhy vodných bezstavovcov sú viazané na kmene a vetvy stromov popadané vo vode, ako aj na korene pobrežných stromov.

Ekológ tiež poukazuje na úspešný počin Španielska, kde revitalizovali vodné toky pridávaním kmeňov stromov. Tento krok preukázateľne pomohol aj k zvýšeniu produkcie rýb.

Skutky odporujú zámerom

SVP má povinnosť dodržiavať Rámcovú smernicu o vode, teda v náplni svojej práce má manažovať vodné toky takým spôsobom, aby nezhoršovali, ale naopak zlepšovali ich celkový ekologický stav.

Podľa ekológa je však súčasná situácia zaobchádzania s brehovými porastami (aj na Dunaji) v priamom rozpore s daným poslaním.

„Keby sme sa rozprávali o VD Gabčíkovo, tak tam funguje SVP a Vodohospodárska výstavba, ktoré sú pokiaľ viem štátne podniky v gescii MŽP. Ich hlavnou úlohou by mala byť snaha o zmierňovanie negatívnych vplyvov VDG na posledné zvyšky vnútrozemskej dunajskej delty. To, čo sa aktuálne deje okolo Dunaja, myslím medializované plány výstavby hatí v starom koryte a aj spomínané výruby, by som nazval sabotážou ich poslania,“ kritizuje Derka.

Úhyn rýb

Danou situáciou sa zaoberá aj Správa CKHO Dunajské luhy v rámci Štátnej ochrany prírody. Na naše otázky nám odpovedal priamo dendrológ Andrej Kovarik.

„Správa CHKO DL - pracovisko Bratislava iniciuje preverenie zákonnosti postupu realizátora a objednávateľa výrubu, nakoľko máme dôvodné podozrenie, že neboli dodržané platné právne predpisy, ktoré upravujú samotný výrub drevín a spôsob jeho prevedenia, ktorého dôsledkom bol preukázateľne aj úhyn rýb v súvislosti s účelovým drastickým znížením prietoku v starom koryte Dunaja,“ uviedol pre redakciu Voda-portal.sk Kovarik.

Rozšíriť inundáciu

Správa CHKO DL považuje postup v rámci protipovodňovej ochrany, ktorý je založený na výrube drevín, za nezmyselný. Podľa Kovarika je potrebné učiniť úplne iný súbor opatrení a krokov.

„Jedným z našich konkrétnych návrhov je rozšírenie inundácie Dunaja v priestore Biskupických lužných lesov, čím by sa významne zvýšila retenčná kapacita priestoru inundácie pod Bratislavou a znížil by sa tak tlak povodňových vôd aj na staré koryto Dunaja,“ dodáva Kovarik.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.