Ministerstvo zefektívni a sprehľadní kontroly strategických vodohospodárskych oblastí

Základným prínosom je vyššia kooperácia v rámci rezortov. Podľa zákona budú všetky rezorty úzko spolupracovať v oblasti ochrany strategických území krajiny.

Týmto územiam sa musí venovať osobitná pozornosť, keďže zaisťujú pitnú a kvalitnú vodu pre veľký počet obyvateľov Slovenska.

Zákon ochráni desať oblastí

Legislatíva zavedie trojrezortné kontroly kvality vôd, zvýši výšku pokút a predovšetkým posilní efektívnosť poskytovania informácií verejnosti o kvalite zdrojov, ktorých stav sa ich bezprostredne dotýka.

Najviac zainteresovanými subjektami budú teda spomenutý rezort životného prostredia, ale aj rezorty pôdohospodárstva a zdravotníctva.

Lex Žitný ostrov sa zameriava len na ochranu najvzácnejších oblastí na Slovensku. Tieto územia sú špecifické práve v tom, že sa v nich nachádzajú najväčšie zásoby podzemných vôd v krajine.

Inštitút „chránených vodohospodárskych oblastí“ ako území, kde sa vďaka svojim mimoriadnym prírodným podmienkam vytvárajú významné zásoby vôd, bol zavedený do našej legislatívy vodným zákonom č. 138/1973 Zb.

Podľa novely zákona „územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť“.

Dnes je na Slovensku celkovo desať chránených vodohospodárskych oblastí. Okrem Žitného ostrova, podľa ktorého nesie zákon svoj názov, nájdeme tieto územia v rôznych častiach krajiny.

Foto: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Konkrétne ide o chránené vodohospodárske oblasti Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, západná a východná časť Nízkych Tatier, Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Horné povodie rieky Hnilec, Vihorlat, Muránska planina a Plešivská planina a Horný vrch v Slovenskom krase.

Celková plocha chránených vodohospodárskych oblastí na Slovensku je 6942 km², čo predstavuje 14 % rozlohy krajiny.

Chrániť to najcennejšie

„Ochrana toho najvzácnejšieho, čo na Slovensku máme, si vyžaduje jasné pravidlá, dlhodobé a predovšetkým odborné riešenie. Musí sa týkať všetkých relevantných rezortov – životného prostredia, pôdohospodárstva a zdravotníctva. Platiť má ako pre Žitný ostrov, tak aj pre ostatné významné vodárenské oblasti,“ zdôraznil minister životného prostredia László Sólymos.

Zákon tiež podľa ministra zaistí maximálnu dôslednosť kontrolných mechanizmov. Hlavnou devízou je skutočnosť, že odstráni kompetenčné nejasnosti či výkladové nepresnosti.

Kontaminácia Žitného ostrova atrazínom poukázala na to, že vinník by mal niesť patričné následky za svoje činy. Po tom, ako Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede udelil Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti pokutu vo výške 500 eur (čo mnohí považujú za nonsens), sa ozvala búrlivá reakcia zo strany občianskych aktivistov.

Vyššie sankcie a kontroly

Minister si uvedomil, že je potrebné uskutočniť politické kroky aj v danej oblasti. Na základe zákona o Žitnom ostrove tak dôjde k sprísneniu sankcií, ak niekto poruší stanovené pravidlá. Výška sankcií však zatiaľ nie je upresnená.

Envirorezort len udáva, že súčasná výška pokút je nedostatočná, pričom spodnú hranicu pokút v kompetencii MŽP SR dnes predstavuje suma vo výške 99 eur.

Ďalším predkladaným záväzkom je posilnenie spolupráce s environmentálnou políciou Prezídia Policajného zboru.

Obrovské zmeny sa uskutočnia v dynamike kontrolných mechanizmov. Lex Žitný ostrov tak zmení súčasnú zavedenú prax, ktorá sa vyznačuje tým, že jednotlivé inštitúcie pracujú oddelene a nespolupracujú v čiastkových úkonoch.

Napríklad potenciálnych znečisťovateľov kontroluje Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá spadá práve pod envirorezort. Dohľad nad používaním agrochémie má však zase v kompetencii iná rezortná organizácia ministerstva pôdohospodárstva.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.