Čaká nás pekelné leto? Zásoby vody v pôde sú po zime nedostatočné, investícií do zeme je málo

Sucho nenastáva z minúty na minútu, tak ako búrka, či povodeň. Ide o pomalý, no o to zhubnejší dlhodobý proces, ktorý sa časom prehlbuje a jeho následky pociťovať mesiace, aj roky. Takéto obdobia v dnešnej dobe už dokážeme detegovať a v dostatočnom predstihu naštartovať procesy, ktoré by predchádzali, alebo aspoň zmiernili hrozivé dopady sucha.

Avšak, klimatickým zmenám sa nevyhneme – Slovensko je už teraz na nebezpečnej trajektórii a odborníci varujú, že obdobia sucha sa budú opakovať častejšie a budú intenzívnejšie. Medzi to všetko sa ľuďom na Slovensku vyjavujú obrázky vyschýnajúcich brehov, ustupujúcich vodných nádrží, spráchnivených darov zeme a horiacich lesov.

Extrémy budú pribúdať 

Vedúca odboru klimatologickej služby SHMÚ Katarína Mikulová tvrdí, že hlavnou príčinou nárastu počtu, ale aj intenzity suchých periód sucha je prebiehajúca zmena klímy. Tá spôsobuje nerovnomerné rozloženie zrážok počas roka a vyššia teplota vzduchu zase zvyšuje výpar.

„Obdobia sucha navyše často strieda obdobie, kedy je atmosférických zrážok viac a tie majú neraz za následok výskyt povodní. Asi najilustratívnejším príkladom je situácia z minulého roka, keď po suchom období v júli a auguste prišli povodne,“ vykreslila Mikulová.

Sucho postihlo strednú Európu aj v auguste 2022, sútok Dunaja s Ipľom bol na nízkej hladine | Foto: Voda-portal.sk

Extrémy v počasí sa stávajú trendom. Je naďalej veľmi pravdepodobné, že podobné suchá a následne povodne budú pokračovať. Vplyvom zmeny klímy sa menia aj klimatické pomery na Slovensku a v našom regióne. Zmena klímy postupuje ruka v ruke zvyšovaním obsahu skleníkových plynov.

Prispieť k zmierneniu dopadov zmeny klímy môžu jednotlivci aj rôzne spoločnosti a podniky viacerými spôsobmi.

„Najjednoduchším riešením je v čase dostatku atmosférických zrážok zadržať vodu v krajine, aby rýchlo z územia neodtiekla, ale aby bola v čase, keď je atmosférických zrážok nedostatok, k dispozícii. Určite je dôležité znížiť nepriepustnú plochu (betónové/asfaltové plochy) a nahradiť ich priepustnými materiálmi. Existuje množstvo adaptačných opatrení na zmenu klímy,“ dodala Mikulová. Dokáže sa teda Slovensko prispôsobiť a nevyschnúť?

Združenie zastupujúce malých poľnohospodárov s názvom Iniciatíva poľnohospodárov k téme sucha jednoznačne poukazuje na potrebu budovania vodozadržných zariadení v každej obci. Podľa združenia je to však téma pre užívateľov pôdy a samospráv.

Dodávajú, že by sa malo stopnúť pestovanie monokultúr a vykonávať agrotechnické opatrenia so zreteľom na minimálny výpar vody.

Obrovským problémom pre združenie je nedostatočná pomoc od štátu: „Keďže zastupujeme malých poľnohospodárov, prístup našich členov k dotáciám na zamedzenie sucha sú nulové,“ uvádza Anton Vdovjak, predseda združenia. Veľké farmy a poľnohospodárski giganti sa zrejme k podpore podľa Vdovjakovej odpovede dostanú, no nad tými menšími palica prinajmenšom praská – keď už nie je zlomená.

Ilustračné foto: Voda-portal.sk

Studne sa môžu zdať ako dobrý nápad. Podľa odborníkov to však nie je najefektívnejšie riešenie, a zároveň je to finančne náročnejšie. „Sú energeticky a investične náročné a pre poľnohospodársku výrobu nedostatočné. Navyše nadmerný odber spôsobuje zníženie hladiny spodných vôd. Zadržanie a využitie povrchových vôd je oveľa užitočnejšie a so širším spektrom pozitívnych vplyvov,“ dodal Vdovjak.

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárska komory uvádza, že slovenskí poľnohospodári sú v obavách o pôdu už dlhšiu dobu.

„Aktuálny výrazný deficit vlahy, ktorý bol počas suchej a miernej zimy na celom území Slovenska, má vplyv aj na rast ozimín. Potvrdzujú to aj naši poľnohospodári, ktorí aktuálne robia jarné poľné práce a vidia, že porasty zasiate vlani na jeseň neprezimovali ideálne, sú slabé a nízke. Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne totiž potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu,“ vysvetľuje Holéciová.

Posledné roky sa nesú v znamení nerovnomerne rozložených zrážok a mimoriadne suchých letných období. „Tento vývoj počasia potvrdzuje slová pestovateľov, že bez funkčných závlahových systémov niektoré plodiny už ani nebudeme môcť dopestovať,“ približuje Holéciová. 

Poľnohospodárom neostáva nič iné, len sa na klimatické zmeny adaptovať. Je už štandard, že plodiny musia jednoducho zavlažovať, inak by neprežili. „Nie je to však možné na celom území Slovenska, preto gro závlahových funkčných sústav je najmä na juhu a juhozápade krajiny,“ tvrdí Holéciová. Pestovatelia sa so suchom vyrovnávajú aj tak, že sadia vyšľachtené plodiny, ktoré lepšie zvládajú sucho, vlahu, krupobitie a aj neskoršie jarné mrazy.

Dunaj na sútoku s Ipľom, august 2022 | Foto: Voda-portal.sk

Základ sú závlahy

Poľnohospodári neustále volajú po efektívnom zadržiavaní vody v krajine, ktorá by následne slúžila na zavlažovanie ovocia, zeleniny, zemiakov či cukrovej repy. „Bez závlah to jednoducho nepôjde, preto musíme nájsť nástroje, ktoré umožnia pestovateľom, ktorí chcú zavlažovať, aby mohli zavlažovať,“ uviedla Holéciová.

Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027 počíta s investíciami do závlah a vodozádržných opatrení vo výške 38 miliónov eur. Po tejto finančnej injekcii volajú najmä pestovatelia. Kľúčom sú podľa nich produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujúcej infraštruktúry závlah.

Poľnohospodári aj suplujú štát. „V súčasnosti sami investujú do závlah, ktoré sú však vo vlastníctve štátu. Tento fakt je veľkou brzdou pri ďalšom rozvoji závlahových systémov na Slovensku. Len málo podnikateľov však bude investovať vlastné zdroje do niečoho, čo im nepatrí. Riešením môžu byť vodné družstvá, teda spoločenstvá pestovateľov, ktorí budú využívať závlahy,“ vysvetlila Holéciová.

Peniaze na boj so suchom podľa komory môže štát hľadať aj v Pláne obnovy a odolnosti EÚ – tie môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.

Zmeny vnímať v detailoch. Na severe Slovenska sa zemiaky už vo veľkom nepestujú, gro plôch je podľa Holéciovej na juhu krajiny. 

Štát ešte úplne nevyschol. „Už niekoľko rokov existuje štátna schéma na preplácanie časti ročného poistného pre poľnohospodárske subjekty. Pokiaľ si svoju úrodu poistia napríklad aj proti suchu, tak štát im časť tohto nákladu preplatí. V roku 2022 štát poskytol kompenzácie – odškodné za extrémne sucho vo výške 50 miliónov eur,“ hovorí Holéciová.

Základ je dotiahnuť vodu na polia a efektívne s ňou hospodáriť. Cieľom je rovnako sfunkčniť v minulosti budované vodné nádrže, ktoré mali slúžiť na zadržiavanie vody v krajine. Dnes sú z väčšej časti zanesené bahnom a kalom a svoju primárnu funkciu – robiť zásobáreň vody pre suché obdobia roka – naplno podľa komory vôbec neposkytujú.

Rok 2024 už priniesol značné škody: „V prípade sucha bola v rámci monitoringu škôd nahlásená plocha 31 214 ha,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva pôdohospodárstva. Zároveň však krajinu sužujú aj opačné extrémy – nadmerné zrážky, ktoré tento rok zničili 15 % výmery cukrovej repy.

Ilustračné foto: Voda-portal.sk

Veronika Daničová, hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva tvrdí, že na začiatku jari je ťažké predpokladať do akej miery dokážu poľnohospodárske plodiny kompenzovať prípadné výkyvy meteorologických podmienok na obdobie leta.

„Môžeme povedať, že zásoby vody v pôde nie sú po zime dostatočné. Pre mnohé plodiny je začiatok apríla časom sejby. Vzchádzanie je pre rastliny kritickým obdobím na založenie porastu. Primerané množstvo zrážok a teplôt v máji ovplyvňuje budúcu úrodu a jej kvalitu určujú podmienky počas dozrievania,“ vysvetľuje Daničová.

Slovensko bude podľa meteorológov v jarných mesiacoch teplotne mierne nad dlhodobým normálom. Úhrn zrážok bude v závislosti od lokalít priemerný až nadpriemerný. Letné počasie bude premenlivé, očakávať môžeme aj nadpriemerné teploty, najmä druhá polovica leta sa môže vyznačovať nerovnomerným rozdelením zrážok a rizikom sucha.

„Podotýkame, že slovenskí pestovatelia majú možnosť sa zapojiť do Národnej reportovacej siete SHMÚ, ktorej úlohou je prepojenie vedy a praxe v oblasti vplyvu sucha na poľnohospodársky sektor, aby sa dopady sucha neriešili len ex-post po jeho výskyte, ale aby sa zmiernili negatívne dopady vďaka vhodným krokom ešte pred jeho výskytom,“ vyzýva Daničová.

„V súvislosti s opatreniami, ktoré prijalo ministerstvo pôdohospodárstva dávame do pozornosti materiál, ktorý bol schválený dňa 14.12.2022 vládou Slovenskej republiky s názvom „Súbor opatrení v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku“.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.