Rieka Nitra je znečistená, Hornonitrianske bane situáciu len zhoršujú, tvrdí Greenpeace

Po celej Európe sa 8. júla zišli tisícky ľudí, aby obyčajným skokom do rieky poukázali, že im na stave vodných spoločenstiev naozaj záleží.

Organizátori akcie zamýšľali tento krok ako jasný signál politikom, že pre ochranu riek a vodných tokov je potrebné urobiť omnoho viac.

Akcia neobišla ani Slovensko. Okrem nadšencov sa jej zúčastnili aj poslanci za stranu Sloboda a Solidarita, ktorí skočili do rieky Váh.

V súvislosti s akciou však na problematiku znečistenia našich riek poukázala aj mimovládna organizácia Greenpeace Slovensko.

Jej členovia tak demonštratívne skočili do rieky Nitry v špeciálnom ochrannom výstroji. Na svojej facebookovej stránke dokonca zverejnili: „Inak ako v špeciálnom oblečku do nej neskáčte.“

Čo pláva v Nitre?

Aktivistky držali v rukách transparent s nápisom „Viete, čo pláva v Nitre?”, ktorým chceli v rámci kampane Big Jump upozorniť na dlhodobé znečistenie a nedostatočnú ochranu tejto rieky.

Svoju kritiku založili na štúdii, ktorú vypracovala Slovenská poľnohospodárska univerzita. V Nitre sa nachádza naozaj takmer všetko – ortuť, kadmium, zinok, ale aj ďalšie toxické látky.

Pritom ortuť je jedným z najzávažnejších kontaminantov, ktoré ohrozujú vodné toky. Ide o neurotoxín, ktorý sa ľahko dostane do tela rýb, voľne žijúcich živočíchov aj ľudí. Zvýšené vystavenie ortuti môže poškodiť nervový systém aj obličky.

Nariadenie vlády č. 269/2010 Z. z., ktoré určuje požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd na Slovensku, jasne stanovuje, že prípustná koncentrácia ortuti v povrchových vodách je maximálne 0,07 µg/l.

Aktivisti z Greenpeace však už dlhšiu dobu poukazujú na to, že v niektorých častiach tohto toku dosahovala ortuť hodnotu od 6,07 µg/l do 1,01 µg/l. Ide teda o mnohonásobné prevýšenie, ktoré zo zdravotného hľadiska môže spôsobiť vážne problémy.

HBP situáciu len zhoršujú

Nedostatočná ochrana Nitry je teda zjavná aj pre úplného laika. Napriek tomu spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) plánuje opäť premiestniť koryto rieky Nitry, aby urobila miesto pre 12. ťažobný úsek.

Preloženie koryta však podľa organizácie Greenpeace nie je v súlade s Rámcovou smernicou o vode, ktorá stanovuje, že Slovensko musí zabrániť povoleniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla zhoršiť stav riek.

Foto: Pixabay

„Sme veľmi znepokojení kontamináciou rieky Nitra. Otvorenie 12. ťažobného poľa a prekládka rieky predstavujú hrozbu pre región, ktorý už aj tak dlhodobo čelí znečisteniu. Už pred 10 rokmi museli kvôli baniam koryto prekladať. Doteraz nevieme, aký vplyv to bude mať na región, životné prostredie a najmä zdravie obyvateľstva Hornej Nitry. To chce spoločnosť HBP naozaj takto hazardovať s regiónom a jeho obyvateľstvom?” vysvetľuje Ivana Kohutková, prečo sa rozhodli zapojiť do aktivity Big Jump. 

Ortuť, zinok a kadmium

Spomínaná štúdia uvádza, že Nitra je silne až veľmi silne znečistená v dôsledku priemyselnej činnosti, keďže brehové sedimenty sú plné ťažkých kovov, konkrétne ortuti, kadmia a zinku.

„Hlavným zdrojom ortuti v pôde boli až do nedávnej minulosti Novácke chemické závody. Hlavným zdrojom kontaminácie pôdy kadmiom sú SE a. s. Elektrárne Nováky o. z. Zemianske Kostoľany. Taktiež sa zistilo, že sú dodnes pozorovateľné následky havárie odkaliska v Zemianskych Kostoľanoch,“ konštatujú autori štúdie.

Kontaminanty aj v rybách

Na znečistenie rieky však upozorňuje aj vedecký tím, ktorý v rokoch 2015 a 2016 sledoval podiel ťažkých kovov vo svalovine vybraných rýb.

Výsledky ukázali vysoké hodnoty ortuti, kadmia a olova vo svalovine jalca hlavatého. Hneď dve európske smernice hovoria, že takéto ryby by sa nemali vôbec konzumovať (ES č. 1881/2006 a 629/2008/ES).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.