Plán obnovy nepočíta s investíciami do vodovodov a kanalizácií. Mestá a obce to kritizujú

Začiatkom marca predložilo Ministerstvo financií SR do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) návrh Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu.

Do roku 2026 sa má prostredníctvom plánu preinvestovať vyše šesť miliárd eur, pričom hlavným ťažiskom má byť práve zelená ekonomika.

Prvú verziu zverejnil rezort financií už vlani v októbri. Od aktuálnej verzie sa však značne líši. Ešte na jeseň totiž ministerstvo zdôrazňovalo, že v rámci plánu obnovy je nutné spraviť výrazný pokrok v dostupnosti a efektivite prevádzky infraštruktúry, ako sú vodovody či pripojenie na čistiarne odpadových vôd.

Vysvetlilo, že Slovensko má okrem oblasti environmentálnych záťaží a nízkej energetickej efektívnosti budov veľký investičný dlh najmä v dobudovaní kanalizácií a vodovodov.

V pláne sa uvádzalo, že štát chce do roku 2026 realizovať investície do budovania kanalizácií a vodovodov a zabezpečiť, aby do tohto termínu počet novopripojených obyvateľov k ČOV predstavoval počet 451-tisíc.

Aktuálna verzia plánu obnovy sa v rámci zelenej ekonomiky zameriava na päť komponentov, a to obnoviteľné zdroje a energetickú infraštruktúru, obnovu budov, udržateľnú dopravu, dekarbonizáciu priemyslu a adaptáciu na zmenu klímy.

Dobudovanie vodovodov a kanalizácií však v pláne úplne absentuje. Všimli si to aj viaceré samosprávy či združenia, podľa ktorých tak v pláne chýba jeden z kľúčových prvkov na zabezpečenie dobrého stavu vôd a kvalitnej infraštruktúry na Slovensku.

V odkanalizovaní zaostávame, investície by mali smerovať aj do tejto oblasti

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zdôrazňuje, že v predloženom pláne obnovy úplne chýba podpora na dobudovanie vodovodov a kanalizácií.

Podľa združenia patrí prístup ku kvalitnej pitnej vode v európskom regióne k bežným požiadavkám obyvateľov v oblasti zásobovania pitnou vodou, pričom napojenosť obyvateľov Slovenska na verejnú kanalizáciu je v porovnaní s krajinami EÚ taktiež na nízkej úrovni.

„V Slovenskej republike je aktuálne 2 416 obcí zásobovaných vodou z verejných vodovodov, čo predstavuje 83,6 % z celkového počtu obcí (spolu 2 890 obcí). Na Slovensku sa tak nachádza stále 477 obcí bez verejného vodovodu. Slovensko pri vstupe do Európskej únie malo záväzok odkanalizovať hlavne obce nad 2 000 obyvateľov. Aj to je jeden z dôvodov, že v súčasnosti z 2 262 obcí pod 2000 obyvateľov len 615 obcí má vybudovanú verejnú kanalizáciu,“ vysvetľuje ZMOS v pripomienke.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.