Návratnosť investícií do zberných nádrží na zrážkovú vodu je pomerne dlhá, pomôcť by mohli dotačné programy

Zadržiavanie dažďovej vody má pozitívny vplyv na miestnu mikroklímu. Okrem toho podporuje malý vodný cyklus a pomáha aj v boji proti suchu.

Je dokázané, že inštalácia nádrží na využívanie zrážkovej vody neprináša len environmentálne benefity. Šetrí tiež náklady na vodné, stočné a prípadne aj za zrážkové vody, ak sa vodou iba polieva záhrada.

Podľa najnovšej analýzy Inštitútu environmentálnej politiky však návratnosť takejto investície v závislosti od typu projektu môže byť príliš dlhá.

“Ak domácnosť využije jednoduché technické riešenie, investícia sa vráti v priemere do 16 rokov. Pri komplikovanejších a nákladnejších riešeniach sa však investícia nemusí vôbec oplatiť. Štátna podpora podľa českého modelu by mohla znížiť celkovú dobu návratnosti na menej než polovicu,” konštatuje IEP v komentári.

Dažďová voda má veľa benefitov

Absorpčná schopnosť krajiny rokmi výrazne klesá. Dôvodom je postupná zástavba aj rozširovanie spevnených plôch. Len malá časť zrážok je pritom zachytávaná v prostredí. Väčšina končí v kanalizáciách.

Zvýšené zachytávanie vody tak môže šetriť vzácne zdroje pitnej vody využívaním dažďovej vody na činnosti, kde nie je potrebná najvyššia kvalita. Denník Voda-portal.sk sa tejto téme venoval vo viacerých článkoch.

A aké sú hlavné benefity využívania zberných nádrží? Podľa IEP ide najmä o zníženú spotrebu vody z verejných vodovodov a ochranu tohto vzácneho zdroja v krajine.

Okrem toho je dažďová voda mäkká, vďaka čomu je vhodnejšia na prane aj šetrnejšia voči domácej sanite a zariadeniam.

Ďalšou výhodou je fakt, že zadržiavanie vody v prostredí podporuje malý vodný cyklus a ochladzuje okolie.

Foto: IEP

Z ekonomickej stránky sú pozitívne najmä úspory na platbách za vodné, stočné a na poplatku za zrážkovú vodu, a to až v desiatkach eur ročne.

IEP zároveň pripomína, že pri precíznom spracovaní sa dá využiť dokonca aj ako pitná voda, čo by si ale vyžadovalo rádovo vyššie výdavky.

Mnohé domácnosti však často využívajú vlastné studne na pitnú vodu. Práve pre ne nemusí byť takáto inštalácia z finančného hľadiska zaujímavá. Environmentálne benefity sú však aj v tomto prípade zjavné.

Návratnosť je dlhá

Inštitút zdôrazňuje, že v závislosti od množstva zrážok a technického riešenia sa investícia vráti za 13 až 30 a viac rokov.

Pre výpočet návratnosti investície pri rôznych parametroch pripravil kalkulačku, ktorú je možné nájsť na webovej stránke IEP.

„Dĺžka návratnosti je okrem počiatočných nákladov ovplyvnená hlavne množstvom atmosférických zrážok a výškou platieb za vodné a stočné,“ vysvetľuje inštitút.

Výška investície pritom závisí od viacerých faktorov, akými sú použité technológie, objem nádrže či realizačné práce. Práve preto sa jej hodnota môže pohybovať zhruba od 2 do 5-tisíc eur.

„Investičnými položkami sú samotná nádrž, stavebné práce, čerpadlo, filtrácia, prípadný trojcestný ventil, zberače a rozvody podľa toho, na čo mieni domácnosť vodu využívať,“ konštatuje ďalej.

IEP pripravil kalkulačku

Ako základný príklad uvádza okres Gelnica. Podľa IEP je najvyšším vstupným nákladom práve samotná nádrž (900 eur), ďalej je to osadenie aj s materiálom (800 eur) a stavebné úpravy (približne 260 eur). K vstupným nákladom je, samozrejme, nevyhnutné pripočítať aj neskoršiu údržbu (480 eur).

Pracuje s ročným úhrnom zrážok 795 mm, plochou strechy 135 metrov štvorcových, plochou záhrady 400 metrov štvorcových, so štvorčlennou domácnosťou, kde je cena za vodné aj stočné 1,09 eur za meter kubický, potenciál zachytenej vody 107 metrov kubických a potreba zrážkovej vody 64 metrov kubických.

Mapa dĺžky návratnosti / Foto: IEP

V tomto prípade by bola návratnosť investície 15,5 roka, potenciálna ročná úspora spolu na vodnom aj stočnom vo výške takmer 140 eur a úspora na poplatku za zrážkovú vodu takmer 63 eur.

Najlepšia návratnosť je na strednom Slovensku

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.