Nastal čas, aby sme sa na kaly z ČOV pozerali ako na cenný zdroj | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
INNOGY
MARIUS PEDERSEN

Nastal čas, aby sme sa na kaly z ČOV pozerali ako na cenný zdroj

Asociácia európskych vodárenských spoločností je presvedčená, že musí dôjsť k zmene vnímania významu kalu v očiach verejnosti. Pre obehové hospodárstvo je zásadný.

Nastal čas, aby sme sa na kaly z ČOV pozerali ako na cenný zdroj

Foto: Depositphotos

Súčasný regulačný rámec pre čistiarenský kal je stanovený vo viacerých nástrojoch na úrovni EÚ. Tie sa však primárne zameriavajú na rozmer odpadu a nie na opätovné použitie cenných zdrojov. Potrebný je teda regulačný rámec na podporu udržateľného manažmentu kalov, ktorý by zahŕňal širší rozsah hodnotenia rizík a prísnej kontroly kvality kalov, myslí si Európsky zväz národných asociácií poskytovateľov služieb pre dodávky vody a odpadové vody (European Federation of National Associations of Water and Waste Water Services – EurEau).

Surový kal je hmota pochádzajúca z čistenia odpadových vôd, ktorá pozostáva z vody, organických látok a živín. Obsahuje cenné zdroje, ako je uhlík, dusík, fosfor, kyslík a ďalšie zvyšky (stopové prvky či kovy). Každý z nás prispieva k produkcii 70 až 100 kilogramov odvodneného kalu ročne, čo predstavuje približne 20 až 25 kilogramov sušiny za rovnaké obdobie.

Rôzne krajiny preferujú rôzne riešenia

ČOV vyprodukuje asi dva litre surového kalu na osobu za deň. Ide o nepretržitý proces na všetkých ČOV v celej Európe. EurEau uskutočnila v roku 2020 medzi svojimi členmi rozsiahly prieskum s cieľom zistiť, kam až sa upravený kal dostane.

Celková európska produkcia kalu predstavuje 8,7 milióna ton sušiny ročne. Kam však väčšina tohto kalu smeruje? Suverénne vedie poľnohospodárstvo (4,1 Mt sušiny), ďalej nasleduje spaľovanie (2,4 Mt), rekultivácia/meliorácia (0,7 Mt), skládkovanie (0,5 Mt) a ďalšie oblasti (1 Mt).

Každá krajina nakladá s kalmi podľa svojich vlastných priorít, miestnych potrieb a príležitostí. Napríklad krajiny na juhu Európy často potrebujú organickú hmotu, takže kal sa používa v poľnohospodárstve. Naopak na iných miestach môže eutrofizácia vôd, nadmerný hnoj alebo obavy o kvalitu kalu viesť k uprednostňovaniu spaľovania.

Napríklad vo Flámsku a Holandsku je zákaz recyklácie kalov, zatiaľ čo Nemecko a Rakúsko požadujú zhodnocovanie fosforu v ČOV o určitej stanovenej veľkosti.

Poľnohospodárska recyklácia sú hlavné možnosti na Cypre, v Dánsku, vo Francúzsku, v Írsku, Nórsku, Portugalsku či v Španielsku. Vo Fínsku a Švédsku sú zase veľmi dôležitým riešením meliorácie. Nemecko, Česko a Poľsko využívajú mix možností. Skládkovanie odpadu zostáva hlavnou možnosťou na Malte a v Rumunsku.

Podľa údajov z Eurostatu za rok 2018 na Slovensku prevládalo využitie na kompost, za ktorým nasledovalo skládkovanie a spaľovanie.

Pestré energetické využitie

Anaeróbna digescia je preferovaným stabilizačným krokom v procese čistenia pre stredne veľké a veľké ČOV. Počas procesu vzniká bioplyn, ktorý je cenným obnoviteľným zdrojom energie.

Táto technológia je vyspelá a široko používaná. V roku 2016 členské štáty EÚ vyprodukovali 1,4 Mtoe (milión ton ekvivalentu ropy) bioplynu pochádzajúceho z čistiarenských kalov, čo je 8,7 % z celkovej výroby bioplynu z akejkoľvek suroviny. Najväčšmi k tomuto objemu prispieva Nemecko (33 %). Bioplyn je možné použiť hneď v niekoľkých aplikáciách – napríklad ako náhradu fosílnych zdrojov na vykurovanie, ako aj na kombinovanú produkciu tepla a energie.

Podľa EurEau môže tento proces spravidla dodávať 30 až 50 % dopytu po elektrine a 80 až 100 % dopytu po tepelnej energii ČOV. V mnohých závodoch sa už dosahuje úplná tepelná sebestačnosť, pričom vyššie úrovne výroby energie je možné dosiahnuť energetickou optimalizáciou ČOV.

Bioplyn je tiež možné vylepšiť na štandardy zemného plynu a používať ho ako palivo vo vozidlách, čo je bežné napríklad vo Švédsku. Môžeme ho tiež uskladňovať v inteligentných sieťach na použitie počas špičkového odberu alebo pri nízkej produkcii slnečnej a veternej energie.

Zaujímavým príkladom je ČOV Meistrazheim vo Francúzsku, ktorá čistí odpadovú vodu pre 27 000 EO, ako aj odpadové vody miestnych výrobcov kyslej kapusty. Vďaka kogenerácii je možné bioplyn využiť na výrobu tepla potrebného pre digestor alebo na vykurovanie prevádzkovej budovy a vody z vodovodu. Extra bioplyn sa môže premeniť na elektrickú energiu, ktorá sa pridáva do komunálnej elektrickej siete.

Cesta k obehovému hospodárstvu

 
 

Zostáva vám 60% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Riečnu vodu premieňajú na pitnú. Česi darovali Ukrajine zariadenie na úpravu vody

Riečnu vodu premieňajú na pitnú. Česi darovali Ukrajine zariadenie na úpravu vody

Úpravňa vody v Kyjeve zásobuje pitnou vodou tisíce ľudí denne.

Emisie z odpadových vôd sú pomerne nízke. Situáciu komplikujú žumpy, vysvetľuje Igor Bodík

Emisie z odpadových vôd sú pomerne nízke. Situáciu komplikujú žumpy, vysvetľuje Igor Bodík

Odpadová voda má na celom balíku fosílnych emisií pomerne zanedbateľný podiel.

Andrej Juris: O dvojzložkovej cene treba diskutovať. Tri oblasti však majú vyššiu prioritu

Andrej Juris: O dvojzložkovej cene treba diskutovať. Tri oblasti však majú vyššiu prioritu

Zavedenie dvojzložkovej ceny pri vodnom a stočnom aktuálne nepatrí medzi priority vo vodárenstve. Najskôr treba riešiť tri naliehavé problémy, hovorí predseda ÚRSO Andrej Juris vo veľkom rozhovore pre Voda-portal.sk.