Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Koreňové ČOV majú potenciál aj na Slovensku. Dôkazom je projekt ekočističiek

Podľa projektových manažérov ekočističiek Adama Krakovského a Filipa Baďa ide o ekologickejšiu a efektívnejšiu alternatívu voči aktivačným ČOV alebo žumpám. Prečo však Slovensko v celosvetovom meradle stále zaostáva? Odpovede nájdete v článku.

Koreňové ČOV majú potenciál aj na Slovensku. Dôkazom je projekt ekočističiek

Koreňovka 5 EO / Foto: Adam Krakovský a Filip Baďo

  • Téma |  05.02.2019 |  Diana Motúzová

Žumpa alebo aktivačné ČOV – ako sa rozhodnúť? Málokto však vie, že existuje aj podstatne účinnejšia a pre životné prostredie prospešná alternatíva v podobe takzvaných ekočističiek.

Ich hlavné výhody, ale aj ďalšie problémy v oblasti odvádzania odpadových vôd, ktoré trápia Slovensko, predstavili denníku Voda-portal.sk v exkluzívnom rozhovore Adam Krakovský a Filip Baďo. Tí so svojím tímom odštartovali úspešný a unikátny projekt ekočističiek.

Know-how dané prírodou

A čo sú vlastne ekologické čistiarne odpadových vôd? Ide v podstate o koreňové čistiarne. Existuje však viacero typov a kombinácií filtrov, ktoré sú v pojme ekočističky obsiahnuté.

„V našich čistiarňach sa využívajú výhradne prirodzené procesy odbúravania znečistenia z vody, založené na dlhoročných pozorovaniach a skúsenostiach z prevádzky,“ vysvetľuje pre denník Voda-portal.sk projektový manažér Adam Krakovský.

V čom spočívajú špecifiká koreňovej čistiarne? Ide predovšetkým o to, že takéto zariadenie je inšpirované prírodou. Tá poskytla know-how, pričom človek len odkopíroval prírodné procesy a naučil sa ich využívať.

Energetická aj prevádzková nenáročnosť

Podľa Krakovského z projektu ekočističiek existuje v prípade koreňových čistiarní omnoho viac výhod ako nevýhod.

Klienti oceňujú najmä fakt, že ekočističky dokážu fungovať pasívne, a teda nepotrebujú žiadnu elektrickú energiu na čerpanie a podobne. Obrovskou výhodou je tiež ich prevádzková nenáročnosť.

Ivachnová (4 EO)

„Napríklad pre rodinný dom môže prevádzka znamenať len odkalenie sedimentačnej nádrže raz ročne, prípade pokosenie rastlín, aby na jar čistiareň vyzerala ako záhradka. Pre väčšie objekty, ako sú napríklad penzióny alebo hotely, môže navyše pribudnúť kontrolná činnosť vypúšťacieho zariadenia Ekopulz,“ upresňuje Filip Baďo.

Značné výhody tak získajú aj majitelia hotelov či penziónov. Tí ocenia najmä schopnosť ekočističky vyrovnať sa s nestálym prítokom vody.

„Poznáte to, raz je hotel plný a po štyroch dňoch je na týždeň obsadený sotva z jednej štvrtiny. Takýto režim aktivačným čistiarňam veľmi nesvedčí a človek to musí mať doslova v ruke, aby si odhadol ten správny prevádzkový cyklus,“ konštatuje Krakovský.

A práve tu sa preukazujú výhody ekočističky, ktorá vykazuje len nepatrné výkyvy vo fungovaní, pretože systém čistiarne je veľmi robustný. Okrem toho obsahuje veľké množstvo vody, ktoré sa nachádza v procese čistenia.

Koreňovka (5 EO)

„V aktivačnej čistiarni pre 30 obyvateľov je v jednom momente povedzme 12 m3 vody, v ekočističke to môže byť aj 50 m3. To je tá spomínaná robustnosť,“ vysvetľuje ďalej.

Ekočističky podporujú biodiverzitu

Ďalšou nespornou výhodou ekočističiek oproti bežným aktivačným čistiarňam je aj podpora biodiverzity.

„Naša čistiareň dokáže v letných mesiacoch uvoľniť do prostredia od 5 do 50 litrov vodných pár z jedného metra štvorcového. Pre rodinný dom to napríklad znamená 250 – 1250 litrov vodných pár uvoľnených do mikroklímy okolia za jeden deň. A ako každý vie, voda ochladzuje,“ pripomína hlavné výhody Baďo.

Naopak, výhodou aktivačných čistiarní je ich nízka náročnosť na plochu v porovnaní s ekočističkou. V praxi to však nepredstavuje taký veľký problém, pretože pre malých producentov odpadovej vody do 50 obyvateľov nepredstavuje ekočistička veľký záber plochy.

Veľká ČOV

Priestorový problém s umiestnením čistiarne nastáva až pri väčších producentoch, akými sú napríklad obce. Vďaka inováciám v tejto oblasti však už ani tento problém nie je neriešiteľný.

„Od tohto roku sme začali s projekciou a návrhmi prevzdušňovaných koreňových čistiarní, ktoré majú až 10-krát menšie nároky na plochu ako tradičná ekočistička,“ predstavuje aktivity projektový manažér.

Žumpy sa neoplatia

Žumpa, aktivačné ČOV alebo koreňové ČOV? Autori projektu ekočističky v tom majú jasno. Investične najlacnejším, no prevádzkovo najdrahším riešením je rozhodne žumpa.

„Z prevádzkového hľadiska je žumpa najdrahšie riešenie, pretože legálne vyťahovanie žumpy fekálnym vozom nás môže stáť aj 800 – 1 200 eur ročne,“ vysvetľuje Krakovský.

Odpad do potoka

Aktivačná ČOV je už oproti žumpe investične o niečo náročnejšia. Ide o zložitejšie zariadenie, ktoré na svoj chod potrebuje elektrickú energiu a servis. Taktiež ide o riešenie, ktoré je pri nepravidelnom využívaní náchylnejšie na prevádzku.

Ekočističky sú ekonomicky výhodné

Podľa Krakovského je koreňová ČOV investične náročnejšia oproti aktivačnej čistiarni odpadových vôd, a to približne o 20 %. Z prevádzkového hľadiska je však táto náročnosť omnoho nižšia.

„Nepotrebuje elektrickú energiu, žiadne mechanické súčiastky a minimálnu údržbu. Ide o najjednoduchší spôsob čistenia odpadových vôd s minimálnym servisom,“ dodáva Baďo.

Pri väčších objektoch, ako sú obecné ČOV, ekologické čistiarne odpadových vôd prinášajú aj obrovské ekonomické výhody, pretože ich prevádzka je o 70 % nižšia ako v prípade aktivačných ČOV.

Odbery pred a po

Pri veľkom počte obyvateľov (napríklad 1000 EO) ide o desiatky tisíc eur na prevádzke a servise, ktoré môže obec ušetriť.

Koreňové ČOV využívajú aj v Ománe či Indii

Slovensko sa má v tejto oblasti rozhodne čo učiť od zahraničia. Krakovský zdôrazňuje, že moderné koreňové čistiarne vo svete úspešne fungujú a čistia odpadové vody nielen z domácností alebo hotelov, ale aj z priemyselných závodov a rôznych iných producentov odpadovej vody.

„Momentálne najväčšia koreňová čistiareň na svete sa nachádza v Ománe a denne dokáže vyčistiť až 170 000 m3 vody znečistenej ropou. Menších projektov v kategóriách do 2000 ekvivalentov je po celom svete zrealizované obrovské množstvo. Od Nórska až po Austráliu. Jednoducho všade,“ konštatuje Krakovský.

Napríklad v susednom Rakúsku je v prevádzke takmer 5 500 čistiarní a na ne napojených 85 000 Rakúšanov.

Veľká KČOV

V meste Orhei v Rumunsku je na koreňovú čistiareň napojených až 20-tisíc obyvateľov, pričom do roku 2022 je plánované dobudovanie kapacity až na 33-tisíc pripojených ekvivalentov.

„V Indii sú zase rôzne verzie koreňových čistiarní doslova „trefou do čierneho“, pretože ich používatelia sú jednoduchí ľudia z vidieku. Obsluhujú si ich samostatne a stojí ich to logicky menej peňazí, pretože nepotrebujú mať nijaké špeciálne znalosti z oblasti čistenia odpadových vôd. Stačí otvoriť poklop a človeku hneď dôjde, čo má robiť,“ opisujú aj ďalšie prípady využitia čistiarní v praxi.

Čo brzdí Slovensko?

Autori projektu vidia problém na Slovensku aj v prebujnenom papierovaní. Napríklad v Nemecku prebieha povoľovacie konanie na koreňovú čistiareň tak, že na miestnom úrade človek odovzdá vyplnený 1 list formátu A4 a jednoduchú situáciu umiestnenia stavby, zaplatí poplatok a dostane povolenie.

„Na Slovensku znamená povoliť ČOV akéhokoľvek druhu samostatné stavebné konanie so všetkým, čo k tomu patrí – teda projektová dokumentácia, hydrogeologický prieskum, údaje o prietoku potoka, údaje o kvalite vody vo vodnom toku, vyjadrenia k sieťam, vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov a podobne,“ konštatuje Krakovský.

K tomu je, samozrejme, nevyhnutné pripočítať inžiniering. Ide teda o nemalé financie, ktoré so stavbou súvisia, a to môže byť dôvodom, prečo je možno 9 z 10 stavieb čistiarní odpadových vôd postavených nelegálne a bez povolenia.

Žumpy sú prežitkom

Adam Krakovský vníma ako najväčší problém odpadových vôd na Slovensku práve žumpy. Tie podľa neho predstavujú najprimitívnejšie zariadenia, ktoré vo vyspelých krajinách ako Slovensko nemajú čo robiť.

Odpad končí na poli

„Žumpa je prehistorické zariadenie, ktoré v žiadnom prípade nereflektuje na potreby moderných ľudí a čistého životného prostredia, práve naopak,“ dodáva Baďo.

Koreňové čistiarne už aj na Slovensku

Projektový manažér zároveň uvádza účinný príklad toho, ako sa dá takémuto problému vyhnúť.

V procese výstavby Penziónu Richňava v Štiavnických Baniach došlo k rozhodnutiu, že spolu s rekreačnými chatami, ktoré sú v jeho okolí, bude napojený takmer 400 metrami kanalizácie do spoločnej čistiarne s jednou väčšou chatou.

„Desaťročia boli tieto objekty zaústené do aktivačnej čistiarne, ktorá ale vôbec nefungovala. Odpadové vody pretekali cez nefunkčnú „čistiareň“ priamo do potoka,“ vysvetľuje Krakovský.

Dražovice (1000 EO)

Situácia bola natoľko neudržateľnou, že nový majiteľ penziónu sa rozhodol pre zmenu. Investoval spolu s majiteľmi priľahlých chát do koreňovej čistiarne a odpadové vody teraz čistia tam, kde vzniknú. Teda žiadne drahé kanalizácie.


Mohlo by vás zaujímať

Ceny vodného a stočného v roku 2022

Ceny vodného a stočného v roku 2022

Prečítajte si, koľko zaplatíte za vodné a stočné v tomto roku.

Koľko stojí vývoz žumpy v roku 2023? Prinášame porovnanie cien

Koľko stojí vývoz žumpy v roku 2023? Prinášame porovnanie cien

Prinášame veľký prehľad cien naprieč regiónmi Slovenska.

Príspevok na obnovu domu pokryje rôzne nádrže na dažďovú vodu. Podmienky dotácie rozšírili

Príspevok na obnovu domu pokryje rôzne nádrže na dažďovú vodu. Podmienky dotácie rozšírili

Podporu bude možné využiť aj na vybudovanie zelenej strechy.

X
X
X
X