Vo vodárenstve nastávajú veľké zmeny. Pozrite si konsolidované znenie veľkej novely | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
INISOFT

EXKLUZÍVNE: Zmeny v novele zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

Prinášame konsolidované znenie schválených zmien v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a súvisiacich zákonoch.

exkluzívne

Foto: Depositphotos

Návrh schválila NR SR dňa 25. novembra 2021. Po vetovaní zákona zo strany prezidentky poslanci tento zákon opätovne schválili dňa 14. decembra 2021. Konsolidované znenie je redakčným spracovaním bez záruky, slúži na orientačný prehľad v prijatej zmene legislatívy. Odkaz na proces schvaľovania nájdete v závere článku.

Červenou farbou sú vyznačené časti, ktoré sú zrušené, modrou tie, ktoré sú nové/doplnené. Zelenou farbou sú vyznačené vybrané vysvetlivky predkladateľa z dôvodovej správy k zákonu.

Čl. I

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa mení a dopĺňa takto:

...

§ 2 Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou,

Verejným vodovodom sa dodáva pitná voda na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnej vody. Podstatou doplnenia je, že voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody ustanovené v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacom predpise - vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení vyhlášky MZ SR č. 98/2018 Z. z. Ide o upresnenie doterajšej formulácie ustanovenia § 2 písmena a) zákona č. 442/2002 Z. z.

b) verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd komunálnych odpadových vôd1) (ďalej len „odpadová voda“) umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd; verejnou kanalizáciou sa rozumie aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ak plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme a prívod odpadových vôd do tejto čistiarne sa zabezpečuje iným spôsobom ako stokovou sieťou, najmä dovozom fekálnym vozidlom.

1) § 2 písm. m) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách  a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

V § 2 písm. b) ide o  doplnenie slova „komunálna“ v definícii odpadových vôd vrátane legislatívnej skratky, nakoľko legislatívna skratka pre komunálne odpadové vody bola uvedená až v písm. e). Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 1, t. j. na § 2 písm. m) vodného zákona, kde je vo vymedzení základných pojmov definovaná komunálna odpadová voda. Doplnením odkazu v § 2 písm. b) sa prečíslovala poznámka pod čiarou k odkazu v § 3 ods. 1 na 1a. Ďalej sa v rámci vymedzenia základných pojmov doplnila skutočnosť, že za verejnú kanalizáciu sa považuje aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ktorá plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme, pričom prívod odpadových vôd do  tejto čistiarne odpadových vôd sa uskutočňuje iným spôsobom ako stokovou sieťou, najmä dovozom fekálnym vozidlom z dôvodu, aby práva a povinnosti uložené zákonom platili rovnako aj pre tie subjekty, ktoré vlastnia a/alebo prevádzkujú len čistiareň odpadových vôd.

c) hromadným zásobovaním vodou zásobovanie najmenej 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je najmenej 10 m3 vody vypočítaná ako priemer za kalendárny rok,

d) hromadným odvádzaním odpadových vôd príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 odpadovej vody,

e) komunálnymi odpadovými vodami (ďalej len „odpadové vody") odpadové vody obsahujúce rôzny podiel odpadových vôd z domácností, zariadení priemyslu, zo služieb, sociálnej vybavenosti a vody z povrchového odtoku, ako aj všetkých ostatných vôd vtekajúcich do verejnej kanalizácie,

f) e) voda z povrchového odtoku voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou,

g) f) kalom zmes vody a tuhých látok odstránených z rôznych druhov vôd prirodzenými alebo umelo iniciovanými procesmi,

h) g) revíznou kanalizačnou šachtou šachta určená na vstup do kanalizácie alebo do kanalizačnej prípojky na účely kontroly a vykonania potrebných prevádzkových úkonov,

i) h) vodohospodárskou činnosťou súvisiacou s prevádzkovaním verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „vodohospodárska činnosť") odber, zachytávanie a úprava surovej vody, zhromažďovanie, akumulácia a dodávka pitnej vody, ako aj príjem, odvádzanie a čistenie odpadovej vody v zariadeniach, z ktorých je následne vypúšťaná do povrchových vôd,

j) i) stokovou sieťou sieť potrubí a pridružených objektov na príjem a neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd; stoková sieť môže byť jednotná sústava, delená sústava alebo polodelená sústava,

k) j) stokovou sieťou delenej sústavy stoková sieť pozostávajúca aspoň z dvoch sústav stôk na oddelené odvádzanie odpadových vôd, z ktorých jedna oddelene odvádza vody z povrchového odtoku,

l) k) aglomeráciou územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z neho odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania,

m) l) štátnym monitorovacím a informačným systémom verejných vodovodov a verejných kanalizácií sústava priebežnej kontroly stavov a činností na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorá využíva referenčné metódy merania, zberu, prenosu a vyhodnocovania nameraných údajov a tvorí podklady pre sústavu informácií a informačných činností, ktorá slúži na zabezpečenie plnenia úloh štátu,

n) zaústením kanalizačnej prípojky technické zariadenie alebo úprava potrubia verejnej kanalizácie umožňujúca pripojenie kanalizačnej prípojky.

Ďalej sa v § 2 vypúšťa doterajšie písmeno e) z dôvodu uvedeného v bode 1, a to že komunálna odpadová voda je definovaná v § 2 písm. m) vodného zákona. V § 2 sa taktiež vypúšťa doterajšie písmeno n), nakoľko z dôvodu prehľadnosti je pojem zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie jednoznačne a rozšírene definovaný v § 4 ods. 2.

m) prevádzkovo súvisiacim verejným vodovodom vodovod, ktorý nemôže samostatne zabezpečiť hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou, ale len prostredníctvom verejného vodovodu vo vlastníctve inej právnickej osoby, na ktorý sa pripája a jeho realizáciou vznikne nová lokalita zásobovaná pitnou vodou,

n) prevádzkovo súvisiacou verejnou kanalizáciou kanalizácia, ktorá nemôže samostatne odvádzať a spravidla aj čistiť odpadové vody, ale iba prostredníctvom verejnej kanalizácie vo vlastníctve inej právnickej osoby, na ktorú sa pripája,

o) súčasťou vodovodného potrubia verejného vodovodu a potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie šachty, čerpacie stanice, kalníky, vzdušníky a iné objekty týchto podzemných vedení.

Do základných pojmov sa do § 2  dopĺňajú písmená m) až o) o pojmy, ktoré si vyžiadala aplikačná prax – prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod a prevádzkovo súvisiaca verejná kanalizácia, ktorých vlastníkmi sú rozdielne právnické osoby. Taktiež sa § 2 dopĺňa o písmeno o), a to vymedzenie pojmu „súčasť vodovodného potrubia verejného vodovodu a potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie“ z dôvodu odstránenia nejednotného výkladu pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete kanalizačného potrubia (mimo zastavaného územia obce).

§ 3 Zriaďovanie a vlastníctvo verejných vodovodov a verejných kanalizácií

(1) Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán verejného zdravotníctva1) nerozhodne inak.

(2) Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je bezúhonná len subjekt verejného práva. Právnická osoba preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne právnická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.1a) Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov Ak výstavbu verejných vodovodov a verených kanalizácií zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejného práva, podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva. Na verejnom vodovode alebo verejnej kanalizácii nemôže vzniknúť vecné bremeno, záložné právo ani práva s podobným obsahom a účinkami v prospech iného ako subjektu verejného práva.

Ustanovuje sa nová úprava vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby vlastníkom infraštruktúry mohol byť len subjekt verejného práva zadefinovaný v novom odseku 3, a to obec, právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí (tzv. veľké vodárenské spoločnosti, ktoré boli založené na základe rozhodnutí o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, za týmto konkrétnym účelom), prípadne združenia takýchto právnických osôb. V prípade vodárenských spoločností ide v súčasnosti o 14 vodárenských spoločností, ktorých právna forma je akciová spoločnosť, a ktorých vlastnícku štruktúru tvoria mestá a obce. Vodárenská spoločnosť je spôsobilá vykonávať vlastnú obchodnú alebo majetkovú činnosť, okrem iného nadobúdať vlastné akcie a podobné práva. Preto sa navrhuje, aby vlastníkom mohla byť len obec, združenie obcí alebo právnická osoba s majetkovou účasťou obce, viacerých obcí a/alebo s vlastnou majetkovou účasťou.

V súčasnosti platná úprava v § 3 ods. 2 zákona ustanovuje, aby vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie bola akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorá je bezúhonná v zmysle predpisov trestného práva, ako jediné dva nevyhnutné predpoklady vlastníctva uvedenej infraštruktúry. V aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia sa vyskytli zásadné problémy s realizáciou tohto základného práva vlastniť majetok, najmä z dôvodu množstva kogentných ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. a technických predpisov ukladajúcich povinnosti vlastníkovi tejto infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením verejného záujmu uvedenému v § 3 ods. 1. Ide o prípady, kedy napr. developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby, v mnohých prípadoch dokonca plánovane zanikne, nemá záujem starať sa o uvedenú infraštruktúru, alebo nevytvára si účelovú finančnú  rezervu na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (povinnosť vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a pod. Zákonné povinnosti vlastníka sú v takýchto prípadoch vymáhateľné len vo veľmi nízkej miere a v dlhodobom časovom horizonte, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu (§ 3 ods. 1) prakticky neúčinné. V aplikačnej praxi sa teda takáto úprava ukázala ako nedostatočná z hľadiska ochrany verejného záujmu chráneného zákonom č. 442/2002 Z. z., a to záujmom na zriaďovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1).

Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa Čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon stanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v Čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného bohatstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Verejný záujem na úrovni zákona je upravený v § 3 ods. 1 zákona, konkrétne verejného záujmu na zabezpečenie hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. V zmysle Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. V zmysle uvedeného subjekty verejného práva podľa navrhovanej definície sú lepšie schopné zabezpečiť vymáhateľnosť tohto verejného záujmu súdnou a najmä aj inštitucionálnou formou ak sú vlastníkmi predmetnej infraštruktúry.

Významnú časť výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií aj v súčasnosti zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektami verejného práva, a preto je potrebné zabezpečiť úpravu prevodu vlastníctva pri povoľovaní výstavby a kolaudovaní stavieb verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Za týmto účelom sa zavádza podmienka pre vydanie územného rozhodnutia vo forme predloženia zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva ako nevyhnutný podklad rozhodnutia a zmluva o prevode vlastníckeho práva ako podklad rozhodnutia pri kolaudácii stavby. Na zabezpečenie účelu ustanovení o vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa zakazuje zriaďovať napr. vecné bremená, záložné práva alebo vecné práva s podobnými účinkami tak, aby nebol umožnený prechod vlastníctva na iné osoby, ako subjekty verejného práva. Súčasne sa ustanovuje výnimka zo zákazu uvedených zabezpečovacích záväzkov a vecných práv na účely investičných činností pri úveroch z bánk, financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z verejných fondov ako napr. Envirofond, európskych fondov a pod.

Zásah do základného práva spočíva v obmedzení výkonu disponibility s vlastníckym právom v časti obmedzenia možných adresátov prevodu vlastníctva, a to vlastníckeho práva k časti súboru stavieb, napr. developerského projektu slúžiacemu najčastejšie na obytné účely (časť projektu je infraštruktúra verejného vodovodu a verejnej kanalizácie), ktorá je upravená právnymi predpismi na účely zabezpečenia verejného záujmu uvedeného v § 3 ods. 1 zákona a obmedzenie už existujúcich takýchto stavieb z hľadiska možností prevodu ich vlastníctva len na subjekty verejného práva do budúcna, ale napr. aj povinnosti zodpovedajúcej vecnému bremenu a pod. Návrh zákona neupravuje vyvlastňovanie ani nútený prevod vlastníctva už existujúcich stavieb.

Nevyhnutnosť zásahu spočíva v zabezpečení vyššie uvedeného verejného záujmu ale aj z dôvodu plnenia ďalších povinností upravených zákonom. Súčasne plnenie povinností vo verejnom záujme leží na obciach. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Obec ďalej podľa písm. k) cit. ustanovenia pri výkone samosprávy vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Na zabezpečenie uvedených povinností obce je nevyhnutné, aby obce disponovali oprávneniami vlastníka, napr. aj z dôvodu kontraktačných povinností s prevádzkovateľmi infraštruktúry tak, aby boli tieto verejné služby zabezpečené nepretržite a plynule (napr. ustanovenia o nútenej správe podľa § 14 ods. 1 zákona). Navrhované usporiadanie vlastníckych práv vychádza aj z odporúčaní Záverečnej správy Hospodárenie vodárenských spoločností (ďalej len „Záverečná správa“), ktorú publikoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) v novembri 2019, podľa ktorých NKÚ SR odporúča legislatívnou úpravou zákona č. 442/2002 Z. z. ustanoviť, aby vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií bol iba subjekt verejnej správy. Dôvody nevyhnutnosti takéhoto zásahu do základného práva vlastniť majetok sú v značnom rozsahu uvedené okrem Záverečnej správy NKÚ SR aj v poznatkoch aplikačnej praxe okresných úradov v sídle kraja v rámci ich pôsobnosti v tejto veci, okresných úradov pri výkone štátnej správy kontroly, obcí, ako aj vodárenských spoločností ako významných vlastníkoch a aj prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií a zabezpečenie naplnenia verejného záujmu uvedeného v odôvodnení tohto ustanovenia.

Plnenie týchto verejnoprávnych povinností vo veľkej miere spôsobuje ťažkosti aj samotným vlastníkom, ktorých záujem ako podnikateľských subjektov je v čo najväčšej miere znižovať náklady a zvyšovať zisk zo svojich podnikateľských a obchodných aktivít (legitímny podnikateľský záujem), avšak v tomto prípade prevyšuje verejný záujem obyvateľstva na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví, ktoré sú v takýchto uvádzaných prípadoch ohrozené. Zásah do uvedeného základného práva bude zohľadňovať všetky prvky vlastníckeho oprávnenia, a to vec  (predmet vlastníctva) v medziach zákona držať,  užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to do budúcnosti odo dňa účinnosti novej úpravy s navrhovanými obmedzeniami. Medzi úžitky veci v tomto prípade patrí právo na vodné a stočné, ktoré náležia vlastníkovi takejto infraštruktúry, ktoré je ale spojené s výrazným a prísnym dodržiavaním technických a bezpečnostných podmienok upravených vo viacerých predpisoch práve na účely zabezpečenia funkčnosti a bezpečnosti verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V tomto prípade ale predkladateľ zákona má za základné právo, ktoré svojou váhou prevyšuje uvedené práva spojené s podnikaním, právo na ochranu životného prostredia v zmysle Čl. 44 Ústavy SR, ktoré v tomto prípade v množstve prípadoch nebýva, alebo len s veľkými a neprimeranými ťažkosťami, naplnené v dostatočnej miere.

Zásah do základného práva vlastniť majetok a nakladať s ním v plnom rozsahu sa do budúcna obmedzuje na obmedzenie prevoditeľnosti majetku uvedenej infraštruktúry len na subjekty verejného práva, čím môže dôjsť k potenciálnemu zníženiu jeho hodnoty z dôvodu nedostatku neobmedzenej disponibility. Verejný záujem stojaci oproti uvedenému zásahu je vyjadrený v Čl. 44 ods. 1 a 3 Ústavy SR v spojení s Čl. 20 Ústavy SR všeobecne, nakoľko vlastníctvo, ktoré vlastníka tejto infraštruktúry zaväzuje a ak ide o vlastníkov mimo subjekty verejného práva ho zaväzuje povinnosťami okrem iného podľa zákona č. 442/2002 Z. z. a technickými normami, ktoré často neplní alebo nemá záujem plniť v nevyhnutnej miere, je potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľov obmedziť. Obmedzenie sa uskutočňuje prostredníctvom návrhu zákona v čo možno najmenšej miere. Ujmu na základnom práve navrhovateľ pokladá za primeranú s ohľadom na cieľ a predmet úpravy, ktorý je podobný, ako  pri ostatných strategicky významných inžinierskych stavbách (napríklad cesty alebo energetické siete). Navrhovanou úpravou nie je porušené ustanovenie čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) obec,

b) právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu,1c) na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí,

c) združenie1d) právnických osôb uvedených v písmenách a) a b).

1c) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

1d) § 20f až 21 Občianskeho zákonníka.§ 20b až 20f zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

V súlade s vyššie uvedeným sa upravuje okruh subjektov, ktoré môžu disponovať vlastníckym právom k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií od nadobudnutia účinnosti novej úpravy, a ktorými budú od účinnosti návrhu zákona tzv. subjekty verejného práva – a) obec, b) právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ktorá bola zriadená podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom v čase ich založenia, alebo c) združenie právnických osôb podľa písmena a) a b) s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov týkajúce sa združení právnických osôb, prípadne obcí.

...

(6) (7) Vlastník vodovodu môže previesť vlastníctvo vodovodu na vlastníka verejného vodovodu a vlastník kanalizácie môže previesť vlastníctvo kanalizácie na vlastníka verejnej kanalizácie. Ak vodovod plní aj požiarnu funkciu, jeho funkčnosť a akcieschopnosť musí byt zachovaná aj po prevode vlastníctva vodovodu.

Do § 3 ods. 7 sa doplnila požiadavka, ak sa prevádza vlastníctvo vodovodu na vlastníka verejného vodovodu a tento prevádzaný vodovod plnil aj požiarnu funkciu, jeho funkčnosť má byť zachovaná. Akcieschopnosť v tomto prípade znamená, že vodovod bude prevádzkovaný tak, aby slúžil svojmu hlavnému účelu dodávky vody odberateľovi a ďalším účelom a aby boli jeho objekty  (vrátane uzáverov, šupátok a pod.) funkčné a udržiavané pre všetky potreby a rýchle zásahy.

(7) (8) Verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami podľa osobitného predpisu.2)

(8) (9) Majetkovú účasť štátu, samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie možno previesť len na

a) právnickú osobu zriadenú podľa osobitného predpisu,2a) na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú iba obce alebo združenia obcí,

b) samosprávny kraj alebo

c) obec v rámci územnej pôsobnosti právnickej osoby podľa písmena a).

Ten, kto má majetkovú účasť v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, môže previesť majetkovú účasť len na subjekt verejného práva podľa tohto zákona. K majetkovej účasti ako sú obchodné podiely a akcie nesmie zriadiť právo inej osoby ako je  subjekt verejného práva.

V § 3 ods. 9 sa v súvislosti s úpravou vlastníckeho práva k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií upravuje obmedzenie dispozičných oprávnení k majetkovej účasti na právnických osobách, najčastejšie obchodných spoločnostiach, ktoré majú verejné vodovody alebo verejné kanalizácie vo vlastníctve, pričom pôjde najčastejšie obmedzenie prevoditeľnosti práv k obchodným podielom, akciám alebo obdobným majetkovým právam spoločností len na subjekty verejného práva.

(10) Ak je pochybnosť o tom, či vodovod určený na zásobovanie pitnou vodou je verejným vodovodom alebo kanalizácia určená na odvádzanie odpadových vôd je verejnou kanalizáciou, rozhodne o tom príslušný okresný úrad.

(11) Práva a povinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie podľa tohto zákona sa vzťahujú aj na vlastníka prevádzkovo súvisiaceho vodovodu alebo vlastníka prevádzkovo súvisiacej kanalizácie slúžiacim na účely zásobovania obyvateľov pitnou vodou a odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov.

§ 3 sa dopĺňa novými odsekmi 10 a 11. V novom odseku 10 sa dopĺňa kompetencia pre okresný úrad, aby mohol rozhodovať v pochybnostiach, či ide o verejný vodovod, alebo verejnú kanalizáciu. Prax ukázala, že je množstvo prípadov, kedy je potrebné túto skutočnosť preskúmať a o nej rozhodnúť.

Odsek 11 upravuje skutočnosť, že práva a povinnosti, ktoré podľa zákona č. 442/2002 Z. z. patria vlastníkovi verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, sa vzťahujú aj na vlastníka prevádzkovo súvisiaceho vodovodu a prevádzkovo súvisiacej  kanalizácie. Dôvodom úpravy je výskyt prípadov v aplikačnej praxi zákona č. 442/2002 Z. z., kedy sa vlastník prevádzkovo súvisiacej infraštruktúry chcel zbaviť svojich povinností s poukazom na nejednoznačnosť platného právneho stavu, čím mohlo dochádzať k porušeniu, resp. nenapĺňaniu verejného záujmu ustanoveného v § 3 ods. 1 zákona. Pritom však ide o rozšírenie existujúceho verejného vodovodu o ďalší úsek vodovodu, ktorý má charakter verejného vodovodu (aj keď tak nie je v danom čase kvalifikovaný/označený), na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou pre novú lokalitu na bývanie a tiež aj o rozšírenie verejnej kanalizácie o ďalší úsek kanalizácie, ktorá má taktiež charakter verejnej kanalizácie, slúžiacej na odvádzanie odpadových vôd zo sídelného útvaru.


§ 4 Vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky

(1) Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.2), ak tak ustanovuje osobitný predpis.2) Opravy a údržbu vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve2a) vrátane projektovej činnosti2c) zabezpečuje a náklady znáša vlastník verejného vodovodu, na ktorý sa vodovodná prípojka pripája. Náklady na opravu a údržbu vrátane projektovej činnosti sú ekonomicky oprávnený náklad.

2c) § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

Upresňuje sa odkaz na vodný zákon z hľadiska toho, kedy sa vodovodná prípojka považuje za vodnú stavbu.

V bode 12 sa z dôvodu zabezpečenia jednotného prístupu k opravám a údržbám vodovodných prípojok, ktoré sú realizované vo verejnom priestranstve, navrhuje, aby tieto zabezpečoval vlastník verejného vodovodu, na ktorý je vodovodná prípojka pripojená. Ustanovenie sa bude uplatňovať najmä v situáciách s nejednoznačnou vlastníckou štruktúrou, napríklad pri starých stavbách vodovodných prípojok alebo pri stavbách, ktorých vlastník nie je známy. Náklady vrátane projektovej činnosti bude taktiež znášať vlastník verejného vodovodu. Celkový počet vodovodných prípojok na území SR je 989 176 ks, z toho pre verejné vodovody vo vlastníctve vodárenských spoločností je 885 561 ks a vo vlastníctve obcí je 103 615 ks. Vodovodných prípojok môže byť aj vyššie množstvo, nakoľko nie všetci vlastníci verejných vodovodov aktualizujú všetky údaje podľa vyhlášky, ktoré sa zasielajú do systému ZberVaK.

(2) Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky (ďalej len „zaústenie“) do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.2) Zaústenie je odbočenie z potrubia verejnej kanalizácie, ktoré, ak sa realizuje na verejnom priestranstve,2a) tvorí odbočovací kus osadený na potrubí verejnej kanalizácie a potrubie ukončené spravidla revíznou šachtou. Potrubie, ktoré tvorí zaústenie realizované na verejnom priestranstve sa určuje v dĺžke od odbočovacieho kusa po hranicu nehnuteľnosti, najviac však desať metrov a v priemere, ktorý musí byť primeraný pre pripojenie budúcej kanalizačnej prípojky. Ak sa zaústenie realizuje na inom pozemku ako na verejnom priestranstve, tvorí ho len odbočovací kus osadený na potrubí verejnej kanalizácie. Zaústenie sa realizuje podľa podmienok určených vlastníkom verejnej kanalizácie alebo jej prevádzkovateľom a podľa plánu rozvoja určeného vlastníkom verejnej kanalizácie. Pre účely povoľovania sa zaústenie považuje za kanalizačnú prípojku.2b)

2a) § 2b ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 70/2018 Z. z.

2b) § 139b ods. 8 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona č. 312/2018 Z. z.

V § 4 ods. 2 sa v prvej vete zaviedla legislatívna skratka „zaústenie“ pre slová „zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie“ a súčasne sa z legislatívno-technických dôvodov vypúšťa slovo „toto“.

V § 4 ods. 2 sa doplnila definícia pojmu zaústenia kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie, z dôvodu jednoznačnosti jeho vymedzenia. Podobne ako pri verejnom vodovode je navŕtavací pás a hlavný ventil (uzáver) súčasťou verejného vodovodu, tak aj pri verejnej kanalizácii sa navrhuje ustanoviť zaústenie ako jej súčasť, čím sa súčasne zjednotí princíp pre napojenie prípojok na verejný vodovod aj verejnú kanalizáciu. Zaústenie tvorí odbočenie, ktoré pozostáva z odbočovacieho kusa osadeného priamo na potrubí verejnej kanalizácie a tiež aj z potrubia pre pripojenie budúcej prípojky, zväčša ukončené revíznou šachtou - buduje sa na verejnom priestranstve po hranicu nehnuteľnosti, ktorá bude pripojená, najviac však v dĺžke 10 m od kanalizačného potrubia. Verejné priestranstvo je definované v zákone o obecnom zriadení nasledovne: „Verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“. Spôsob a rozsah realizácie zaústení sa z dôvodu hospodárnosti bude realizovať podľa podmienok určených vlastníkom alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie podľa investičného plánu rozvoja. Súčasne sa zosúlaďuje charakter zaústenia so znením § 139b ods. 8 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný 8zákon“) ako prípojka stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.

(3) Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

Úprava v § 4 ods. 3 bola vykonaná z dôvodu, aby boli medzi odberateľov zahrnutí aj tí, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody a napr. dočasne neodoberajú vodu z verejného vodovodu, ale stále majú možnosť využívať túto službu.

(4) Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie na účely vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

Úprava v § 4 ods. 4 bola vykonaná z dôvodu, aby boli medzi producentov zahrnutí aj tí, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd a napr. dočasne neodvádzajú odpadovú vodu do verejnej kanalizácie, ale stále majú možnosť využívať túto službu.

(5) Ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu dohodne s odberateľom na osadení meradla na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral, Prevádzkovateľ verejného vodovodu môže určiť odberateľovi osadenie meradla na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral; odberateľ je v tomto prípade povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu potrebné úpravy na vodovodnej prípojke potrebné pre osadenie meradla podľa odseku 10.

Úprava ustanovenia § 4 ods. 5 vyplýva z aplikačnej praxe. Vlastník verejného vodovodu má podľa §15 ods. 1 povinnosť zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody pre odberateľov, a  aby verejné vodovody spĺňali technické požiadavky uvedené v § 10, t. j. tak, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo zdravotne bezpečnej pitnej vody pre verejnú potrebu.

V praxi môžu nastať rôzne prevádzkové prípady, napr.:

- odber vody nad povolené množstvá, kedy môže kvôli jedinému nekontrolovateľnému odberateľovi, ktorého odber je nad hydraulickú kapacitu verejného vodovodu dôjsť k vyprázdneniu a následnému kolapsu skupinového vodovodu alebo tlakového pásma, čo vedie k výpadku v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou pre väčšie územné celky,

- obrátený prietok po prepojení domového rozvodu s vlastnou studňou a pod., kedy hrozí významným spôsobom kontaminácia pitnej vody v celom verejnom vodovode, kedy dochádza k ohrozeniu zásobovania obyvateľstva vo veľkom rozsahu.

V uvedených a ďalších prevádzkovo odôvodnených prípadoch musí prevádzkovateľ verejného vodovodu disponovať efektívnymi opatreniami (vrátane práva požadovať osadenie meradla) v snahe zabrániť týmto a iným škodám na zdraví odberateľov a majetku a eliminovať aj ostatné problémy pri prevádzkovaní vodovodnej siete, pričom osadením meradla je možné uvedené ohrozenie rýchlo odhaliť a eliminovať.

Predplatné Voda-portal.sk

(6) Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

(7) Vlastník vodovodnej prípojky je povinný

 
 

Zostáva vám 86% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ako bolo na 53. konferencii vodohospodárov v priemysle (FOTO)

Ako bolo na 53. konferencii vodohospodárov v priemysle (FOTO)

Medzi témami podujatia nechýbali aktuálne zmeny legislatívy, možnosti financovania cez Envirofond, novinky z prostredia vodárenstva či praktické skúsenosti s prevádzkovaním ČOV.

Pozvánka na 53. konferenciu vodohospodárov v priemysle

Pozvánka na 53. konferenciu vodohospodárov v priemysle

53. ročník medzinárodnej odbornej konferencie sa uskutoční pod záštitou ministra životného prostredia SR Jána Budaja.

Pozvánka na konferenciu: SANHYGA 2022

Pozvánka na konferenciu: SANHYGA 2022

26. ročník medzinárodnej vedecko - technickej konferencie so zameraním na vodovody, kanalizácie a plynovody.