Branislav Siklienka: Nemci inštalovali zelené strechy už pred 40 rokmi, my sme ešte len na začiatku

Zelené strechy sa stávajú čoraz efektívnejším nástrojom v boji proti negatívnym vplyvom klimatických zmien. Mnohé susedné krajiny si dôležitosť zavádzania tohto adaptačného opatrenia, ktoré prináša mestám príjemnejšiu klímu a zvyšuje ich odolnosť, už dlhé roky uvedomujú. Ako je však na tom Slovensko?

Branislav Siklienka zo spoločnosti Sky Gardens – zelená strecha, ktorý je zároveň predsedom Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru, v rozhovore pre denník Voda-portal.sk vysvetlil, aké sú výhody týchto prvkov zelenej infraštruktúry, ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami a v čom ešte existuje priestor na zlepšenie.

V článku sa dozviete:

• na aké typy sa delia zelené strechy,
• aké sú ich hlavné výhody,
• aké benefity prinášajú pre majiteľov rodinných domov,
• akými krajinami by sme sa mohli inšpirovať,
• ako je na tom Česko s výstavbou zelených striech v porovnaní so Slovenskom,
• v čom existuje priestor na zlepšenie,
• prečo územné plány v samosprávach brzdia rozvoj zelených striech,
• aké sú možnosti finančnej podpory,
• akú rolu zohrávajú zelené strechy v aktuálnej legislatíve.

Vegetačná strecha môže mať rôzne podoby. Prvým typom je takzvaná intenzívna zelená strecha, na ktorej sú rôzne stromy, kríky, trvalky a trávy. Tieto strechy môžeme nazvať aj „záhradou“ na streche. Fantázii sa pritom medze nekladú – skladba rastlín je rozmanitá, terén môže byť modelovaný s rôznou výškou substrátu. Na streche môžete dokonca pestovať zeleninu.

Extenzívne zelené strechy sa zase vysádzajú vegetáciou, ktorá dokáže fungovať v extrémnych podmienkach, s vysokou regeneračnou schopnosťou. Najčastejšie zastúpenými rastlinami na týchto strechách sú rozchodníky a iné sukulenty, machy, trávy a byliny. Extenzívna zelená strecha je takmer bezúdržbová.

Okrem toho delíme zelené strechy na ploché a šikmé. Sklon plochej strechy je maximálne 5°. Takéto strechy sú jednoduché na inštaláciu a investične menej nákladnejšie.

Šikmé strechy sú zase technicky náročnejšie. Inštalácia je teda nákladnejšia, keďže strechy so sklonom väčším ako 15° potrebujú zábrany proti zosuvu substrátu. Na takéto strechy sa používajú extenzívne rastliny, ktoré si nevyžadujú závlahu.

Učiť sa môžeme od Nemcov aj od Čechov

Prečo práve zelené strechy predstavujú správne adaptačné riešenie v kontexte meniacej sa klímy?

Treba povedať, že zelené strechy sú jedným z možných adaptačných opatrení, keďže pomáhajú zmierňovať negatívne vplyvy zmeny klímy. Aj to je dôvod, prečo nás Európska únia tlačí do týchto opatrení. V európskych krajinách sa tieto riešenia už osvedčili a nie sú len trendovou záležitosťou.

Zelené strechy riešia problémy tepelných ostrovov v mestách a dokážu rozpálené časti miest ochladiť až o tri stupne. Je to najmä vďaka evapotranspirácii, keď pri vyparovaní dochádza k výmene energie a ochladzovaniu vzduchu. Tiež si treba uvedomiť fakt, že povrchová teplota zelenej strechy sa pohybuje na úrovni približne 30 stupňov, pričom klasická strecha dosahuje v lete teplotu 50 až 80 stupňov.

Zelená strecha / Foto: Branislav Siklienka

Ďalším benefitom zelených striech je schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu v mieste, kde dopadne. Tým je zachovaný malý vodný cyklus a vodu tak neodvádzame kanalizáciou preč. Vegetačné strechy sú prevenciou pri prívalových dažďoch. Spomaľujú odtok vody do kanalizácie, čím sa zníži nápor na jej kapacitu. Tým sa dá predchádzať mnohým veľkým záplavám, akých sme dnes každý rok svedkami.

Sú tu však aj ďalšie benefity. Zelené strechy majú napríklad schopnosť zadržiavať prach, oxid uhličitý a v neposlednom rade zvyšujú biodiverzitu v mestách, ktorá dnes radikálne ubúda. Majitelia rodinných domov si vegetačné strechy inštalujú najmä z dôvodu chladenia interiéru, pretože dokážu znížiť vnútornú teplotu až o tri stupne a ušetriť náklady na klimatizovanie až o 70 %.

Napriek spomínaným benefitom, ktoré zelené strechy prinášajú, sa však zdá, že Slovensko v tejto oblasti ešte nie je tak ďaleko ako iné západoeurópske krajiny.

Slovensko má dnes veľkú výhodu – tým, že sme na chvoste, môžeme sa inšpirovať od iných európskych krajín a nemusíme vymýšľať vlastné riešenie. Naším problémom je, že sa zaoberáme analyzovaním a reálne riešenia meškajú. V Nemecku sa začali inštalovať zelené strechy zhruba pred štyridsiatimi rokmi a bolo to najmä z popudu samospráv. Tie mali záujem o manažment dažďovej vody a rôzne motivovali svojich občanov. Ak si napríklad inštalovali na svoj dom zelenú strechu, poplatok za odvod dažďovej vody sa im znížil.

Foto: Branislav Siklienka

A ako je to u nás? Nemám prehľad o všetkých mestách, ale myslím, že výška poplatku za odvod dažďovej vody je taká istá – nezávisle od toho, či máte na streche štrk alebo vegetačnú strechu.

Niekto by mohol namietať, že Nemecko nie je partner na porovnávanie.

Určite áno, ale vezmime si napríklad prípad Česka, z ktorého by sme tiež mohli čerpať inšpiráciu. Tam je výška poplatku závislá od toho, či zelenú strechu máte alebo nie. V návrhu novej legislatívy vodného zákona Česi riešia zasakovanie dažďovej vody v mieste, kam spadne. Majú tiež vypracovanú schému podpory zelených striech, pričom môžete prefinancovať až 60 % nákladov na zelenú strechu z dotácií, čo vychádza zhruba 30 eur na meter štvorcový.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.