Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

České ministerstvo poľnohospodárstva v spolupráci s envirorezortom začali už v lete 2018 zvažovať možnosť posilnenia ochrany vodných zdrojov v právnom poriadku. Dôvodom mali byť práve frekventovanejšie a väčšie obdobia sucha ako v predchádzajúcich rokoch.

Ochrana vodných zdrojov pre súčasnosť aj budúcnosť tak má byť hlavným cieľom ústavného zákona, ktorý navrhuje české ministerstvo poľnohospodárstva.

Povýšenie ochrany vody nad akýkoľvek iný verejný záujem

V tlačovej správe ministerstvo zdôrazňuje, že hlavným zámerom návrhu ústavného zákona je nadradenie verejného záujmu na ochranu vody pre ľudskú spotrebu všetkým ostatným verejným záujmom.

Ďalším cieľom má byť aj zabezpečenie práva na vodu každému obyvateľovi z verejne dostupných zdrojov za prijateľných spoločenských aj sociálnych podmienok. Tento návrh vychádza z odbornej analýzy, ktorú vypracovala Právnická fakulta Karlovej univerzity.

Nosnými piliermi prvého návrhu ústavného zákona na ochranu vody v českej legislatíve sú témy ako ochrana vodných zdrojov, zabezpečenie udržateľného zásobovania obyvateľov pitnou vodou, ale aj výstavba nových vodárenských zdrojov či starostlivosť o vodovody a kanalizácie.

Tento návrh pripravilo české ministerstvo poľnohospodárstva, avšak o tejto zásadnej zmene rokovali aj so zástupcami ďalších rezortov, s politikmi, ale aj odborníkmi.

Staviť chcú na ústavný zákon

Česká republika by tak mala s ohľadom na vplyvy klimatických zmien zaviesť zvýšenú ochranu vody a vodných zdrojov vo verejnom záujme.

Odporúčanou formou je práve ústavný zákon, v ktorom bude možné rozpísať podmienky podrobnejšie, ako by to bolo možné len v stručnej úprave ústavy.

„Každý obyvateľ má právo na užívanie pitnej vody pre zaistenie základných životných potrieb z vodovodu pre verejnú potrebu, prípadne na vodu z verejne dostupných zdrojov, za spoločensky a sociálne prijateľných podmienok. Ak ochranu vody zakotvíme do ústavného zákona, poskytneme jej tak pevnejšiu právnu pozíciu, a zároveň tak zdôrazníme, aká dôležitá je pre spoločnosť,“ vysvetľuje minister Miroslav Toman.

Rezort poľnohospodárstva pritom zdôrazňuje, že veľké množstvo štátov na celom svete má ústavné ustanovenia, v ktorých je zakotvená práve ochrana vody ako rozhodujúcej zložky životného prostredia.

Z ktorých krajín by si mohlo brať Česko príklad?

Z európskych krajín pozitívne hodnotí práve Slovensko, ale aj Slovinsko, Poľsko, Taliansko, Francúzsku a Španielsko.

„Slovenská ústava vyslovene ukladá štátu pri rozhodovaní o využívaní prírodných zdrojov dbať na záujmy budúcich generácií,“ konštatuje české ministerstvo poľnohospodárstva.

V odbornej analýze sa teda Univerzita Karlova pozrela na to, či aj iné krajiny poskytujú ochranu vody na ústavnej úrovni.

David Boyd pritom vo svojej analýze z roku 2013 uvádza, že ústavné ustanovenia environmentálneho charakteru majú viac ako tri štvrtiny krajín sveta. Tie sa, samozrejme, líšia mierou ochrany aj rozsahom ustanovení.

Benefity a úskalia slovenskej ústavnej ochrany

Podľa odborníkov z UK v Prahe je ústavná úprava environmentálnych otázok na Slovensku rozsiahlejšia ako v susednom Česku.

Je to z toho dôvodu, že slovenská ústavná úprava priamo zavádza povinnosť každého chrániť a zlepšovať životné prostredie.

Ukladá však tiež štátu povinnosť pri rozhodovaní o využívaní prírodných zdrojov dbať na záujmy budúcich generácií. Českí odborníci sú presvedčení, že takéto opatrenia sú pozitívne.

„Slovensko však taktiež prehlásilo na ústavnej úrovni nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky za vlastníctvo Slovenskej republiky,“ píše sa v analýze.

Autori zároveň upozorňujú, že takýto krok môže so sebou prinášať celý rad negatívnych právnych dôsledkov, napríklad pokiaľ ide o zodpovednosť za spôsobenú škodu, ako je tomu v prípade povodní.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.