Smernica o čistení odpadových vôd zostáva v platnosti, no jej model financovania mikropolutantov môže čakať zásadná zmena.
Nový európsky systém financovania odstraňovania mikropolutantov z komunálnych odpadových vôd narazil na vážnu právnu námietku. Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Juliane Kokott navrhla zrušiť dve kľúčové časti novej smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, ktoré prenášajú podstatnú časť nákladov na výrobcov liekov a kozmetiky.
Vyplýva to z návrhov generálnej advokátky z 3. septembra 2026 vo veci C-193/25 Poľsko proti Európskemu parlamentu a Rade EÚ.
V článku sa dozviete:
- prečo generálna advokátka navrhuje zrušiť časti novej smernice o odpadových vodách,
- ako majú výrobcovia liekov a kozmetiky financovať odstraňovanie mikropolutantov,
- čo Poľsko namietalo v žalobe proti Európskemu parlamentu a Rade EÚ,
- prečo je sporné určenie farmaceutického a kozmetického sektora ako hlavných platcov,
- čo by prípadné rozhodnutie Súdneho dvora znamenalo pre kvartérne čistenie vôd.
Generálna advokátka navrhuje zrušiť článok 9 ods. 1 písm. a) a prílohu III smernice (EÚ) 2024/3019. Práve kombinácia týchto ustanovení určuje, že rozhodujúcu časť nákladov na kvartérne čistenie majú niesť výrobcovia humánnych liekov a kozmetických výrobkov.
Výrobcovia majú pokryť najmenej 80 % nákladov
Nová smernica (EÚ) 2024/3019 o čistení komunálnych odpadových vôd zaviedla okrem iného požiadavky na kvartérne čistenie, ktorého cieľom je odstraňovanie mikropolutantov.
Súčasne zaviedla systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu (EPR). Členské štáty majú zabezpečiť, aby najneskôr do 31. decembra 2028 pod tento systém patrili výrobcovia produktov uvedených v prílohe III smernice.
Príloha pritom obsahuje iba dve skupiny: humánne lieky a kozmetické výrobky. Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) majú ich výrobcovia financovať najmenej 80 % celkových nákladov potrebných na splnenie požiadaviek kvartérneho čistenia. Zahŕňa to investičné a prevádzkové náklady na odstraňovanie mikropolutantov aj príslušný monitoring.
Smernica obsahuje aj výnimky. Z EPR môžu byť za stanovených podmienok vyňatí napríklad výrobcovia, ktorí uvádzajú na trh EÚ malé množstvá príslušných látok alebo preukážu, že látky vo výrobkoch sú v odpadových vodách rýchlo biologicky rozložiteľné, prípadne na konci životného cyklu nevytvárajú mikropolutanty.
Jadrom súdneho sporu však nie je existencia jednotlivých výnimiek, ale rozhodnutie zákonodarcu, že z potenciálnych zdrojov mikropolutantov budú systém financovať práve farmaceutický a kozmetický sektor.
Poľsko napadlo systém na Súdnom dvore
Žalobu podala 10. marca 2025 Poľská republika. Z oficiálne zverejnenej žaloby vyplýva, že Poľsko pôvodne žiadalo zrušiť celý článok 9 ods. 1 v spojení s prílohou III. Ak by ich nebolo možné oddeliť od zvyšku EPR mechanizmu, subsidiárne žiadalo zrušiť všetky ustanovenia smernice týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
Prvým dôvodom žaloby bolo podľa Poľska porušenie zásady „znečisťovateľ platí“ a zásady rovnakého zaobchádzania.
Varšava namietala, že európsky zákonodarca preniesol zodpovednosť za dodatočné čistenie potrebné na odstránenie mikropolutantov výlučne na výrobcov liekov a kozmetiky, pričom nezahrnul ďalšie skupiny výrobcov, ktorých produkty takisto prispievajú k emisiám mikropolutantov.
Druhá skupina námietok sa týkala proporcionality opatrenia. Poľsko argumentovalo, že náklady uložené výrobcom sú neprimerané očakávaným výsledkom, že európske inštitúcie svoje riešenie dostatočne neodôvodnili a pri príprave smernice nedostatočne zohľadnili dostupné vedecké a technické údaje, náklady a prínosy jednotlivých možností.
Generálna advokátka teraz v podstatnej časti argumentácie dospela k záveru, že spôsob, akým boli vybrané práve tieto dve odvetvia, neobstojí.
Tému sledujeme od začiatku
Téme financovania odstraňovania mikropolutantov sa v denníku Voda-portal.sk venuje už od chvíle, keď Európska komisia predstavila návrh revízie smernice. Už 27. októbra 2022 sme písali o tom, že Brusel chce zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcov a náklady na odstraňovanie mikropolutantov preniesť aj na výrobcov liekov a kozmetiky. O niekoľko dní neskôr, 8. novembra 2022, sme zisťovali, ako návrh hodnotia slovenskí vodári, priemysel a organizácie zodpovednosti výrobcov.
Samotný spor o to, prečo majú väčšinu nákladov znášať práve dve odvetvia, sme podrobnejšie sledovali od roku 2025. 17. marca 2025 sme informovali o súdnom napadnutí smernice zo strany farmaceutických a kozmetických firiem a 26. mája 2025 aj o argumentácii Cosmetics Europe, podľa ktorej Komisia výrazne nadhodnotila podiel kozmetiky na znečistení. K téme sme sa vrátili 26. februára 2026 pri rozhodnutí o žalobách podaných samotnými priemyselnými združeniami a naposledy 23. júna 2026, keď Európsky parlament vyzval na nové posúdenie finančných a zdravotných dopadov smernice.
Komisia pripísala liekom a kozmetike 92 % toxickej záťaže
Zásadným podkladom pri príprave legislatívy bolo posúdenie vplyvov návrhu smernice zo strany Európskej komisie z roku 2022.
Komisia v ňom uviedla, že podľa najlepších vtedy dostupných údajov, pri súčasnom priznaní neistôt v dátach, predstavovali farmaceutické látky 59 % množstva mikropolutantov vstupujúcich do čistiarní komunálnych odpadových vôd. Na výrobky osobnej starostlivosti pripadalo 14 %.
Zostáva vám 49% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.