NO DIG konferencia

Pôvodný tender zrušili, sedimenty z Dunaja bude ťažiť SVP. Pre materiál už majú využitie

Štátni vodohospodári plánujú vyťažené sedimenty filtrovať a dehydrovať.

Pôvodný tender zrušili, sedimenty z Dunaja bude ťažiť SVP. Pre materiál už majú využitie
Foto: Depositphotos

Sedimenty z dna najväčšieho slovenského toku budú odstraňovať štátni vodohospodári. Rozhodlo tak ministerstvo životného prostredia po tom, čo rezort ešte v úvode zrušil verejné obstarávanie, cez ktoré chcel štát pôvodne nájsť dodávateľov prác.

Ministerstvo vo svojom januárovom stanovisku, vtedy uviedlo, že systémové riešenie dnových sedimentov „predstaví v krátkom čase.“ Napokon sa tak stalo až po pol roku. V stredu 17. júla vystúpil minister Tomáš Taraba na tlačovej besede so šéfom rezortu dopravy Jozefom Rážom s tým, že sedimenty z dna Dunaja bude ťažiť Slovenský vodohospodársky podnik. 

Práce sa týkajú čistenia dnových sedimentov na Vodnom diele Gabčíkovo. Štát na tento účel už pred siedmimi rokmi získal prostriedky z eurofondov, a to prostredníctvom projektu DaReM financovaného z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Z týchto zdrojov vodohospodári podľa envirorezortu nakúpili stroje a techniku na ťažbu sedimentov za vyše 13 miliónov eur, k čomu štát „doložil“ ďalších približne sedem miliónov eur.

Revitalizačné opatrenia majú prispieť k obnove plavebnej dráhy na medzinárodnej vodnej ceste v zdrži Hrušov a zvýšiť spoľahlivosť vodnej dopravy. Od ťaženia sedimentov si štát sľubuje, že prispeje k zlepšeniu prietokových pomerov, plavebných podmienok aj protipovodňovej ochrany. Hromadiace sa sedimenty pritom predstavujú potenciálne riziko pre lodnú plavbu najmä v období s nižšími prietokmi a nižšou hladinou rieky.

SVP chce sedimenty využiť

Vodohospodári zo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) majú po novom podľa ministerstva k dispozícii 16 zariadení, ktoré dokážu ročne vyťažiť 300-tisíc metrov kubických sedimentov. Otázne je, či takéto tempo bude stačiť na to, aby štátny podnik problém so sedimentmi vyriešil. Obzvlášť, ak vstúpi do hry mimoriadne zanášanie pri povodniach.

Ako v roku 2017 vysvetľoval vtedajší generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Daniel Kvocera, Hrušovská zdrž je zanesená už niekoľko rokov.

„Na jednej strane je to dôsledok prirodzeného javu, keď sa z okolitých krajín, k nám dostanú naplaveniny, na druhej strane sa zdrž zanáša najmä pri povodniach, vtedy hovoríme o nárazovom jave. Ročne sa mimo povodní usadí v zdrži cca 400 000 metrov kubických sedimentov, pri povodniach je to až 1,5 milióna,“ povedal.

Materiál, ktorý budú vodohospodári z dunajského dna ťažiť, má nájsť ďalšie uplatnenie. SVP argumentuje, že po jeho úprave to bude možné.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)