Kodanskí vedci dlhodobo skúmali hnojenie splaškovým kalom. Hoci vo vzorkách identifikovali rôzne chemikálie, negatívne účinky na zdravie pôdy nezaznamenali.
Nad organickými hnojivami visí otáznik
Zvyšky liečiv a chemikálie pochádzajúce z výrobkov určených na osobnú hygienu v splaškových kaloch a v hnoji hovädzieho dobytka nemajú preukázateľné toxické účinky na hlístovce žijúce v poľnohospodárskej pôde, konštatujú vedci z Kodanskej univerzity po výskume, ktorý trval štrnásť rokov.
Organické hnojivá vo forme splaškových kalov z čistiarní komunálnych odpadových vôd a maštaľného hnoja navyše podľa nich zlepšujú kvalitu pôdy viac ako bežné minerálne hnojivá a môžu prispieť k udržateľnejšiemu obehovému poľnohospodárstvu.
V Európskej únii sú rozšírené obavy, že zvyšky farmaceutík a kozmetických prípravkov v týchto typoch hnojív znečisťujú pôdu, čo viedlo k tomu, že viaceré krajiny používanie kalov v poľnohospodárstve zakázali alebo obmedzili.
V novej štúdii, ktorá bola publikovaná v časopise Agronomy for Sustainable Development, dánski vedci zistili, že v pôde hnojenej kalom sa skutočne nachádzajú chemikálie z farmaceutík a prípravkov pre domácnosť, no zároveň namerané množstvá neboli významné pre skúmané biologické parametre.
Pôdne organizmy prosperovali
„Očakávali sme, že v pôde nájdeme veľa farmaceutických rezíduí – práve kvôli nim je používanie kalov v mnohých krajinách zakázané. Taktiež sme predpokladali, že tieto látky môžu zostať v pôde a spôsobovať problémy pôdnym organizmom. Zdá sa však, že to tak nie je,“ hovorí profesorka Nina Cedergreen z Katedry botaniky a environmentálnych vied, ktorá je hlavnou autorkou štúdie.
Kvalitu pôdy výskumníci merali na základe určitých fyzikálnych vlastností, ako aj množstva hlístovcov v pôde a ich rozmnožovacej schopnosti. Tieto drobné živočíchy sú totiž indikátormi zdravia pôdy.
Spoluautorka výskumu Jeanne Vuaille vysvetľuje: „Týmto červíčkom sa darí výrazne lepšie v pôde, ktorá je hnojená kalom a maštaľným hnojom ako v pôde, na ktorú sa aplikujú klasické hnojivá. Pôda má lepšiu štruktúru, vyšší obsah uhlíka a vyššiu vlhkosť.“
„Zároveň sme nezaregistrovali, že by zvyšky liečiv a chemikálií z výrobkov určených na osobnú hygienu, ktoré sme v pôde namerali, mali na tieto živočíchy akékoľvek toxické účinky. Je to pravdepodobne preto, že koncentrácie týchto látok boli veľmi malé.“
Foto: Pexels
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.