NO DIG konferencia

Rieky sú najväčším globálnym zdrojom ortuti v oceánoch

Zatiaľ čo predchádzajúce modely hodnotiace zdroje ortuti v oceánoch sa zameriavali prevažne na ortuť uloženú priamo z atmosféry, nová štúdia ukazuje, že hlavným zdrojom sú rieky.

Rieky sú najväčším globálnym zdrojom ortuti v oceánoch
Foto: Depositphotos

Desať riek je zodpovedných za polovicu množstva riečnej ortuti vstupujúcej do svetových oceánov. Na prvom mieste je Amazonka. Vyplýva to z najnovšej štúdie vedenej Petrom Raymondom, profesorom ekosystémovej ekológie na Yale School of Environment a publikovanej v odbornom časopise Nature Geoscience.

Prítomnosť ortuti vo svetových oceánoch má dôsledky na ľudské zdravie a voľne žijúce zvieratá, najmä v pobrežných oblastiach, kde sa realizuje väčšina rybolovu. Zatiaľ čo modely hodnotiace zdroje ortuti v oceánoch sa zameriavali na ortuť pochádzajúcu priamo z atmosféry, nová štúdia ukazuje, že rieky sú v skutočnosti hlavným zdrojom toxických ťažkých kovov pri pobrežiach.

„Naše zistenia mierne menia konfiguráciu globálneho cyklu ortuti,“ hovorí P. Raymond. Predtým sa verilo, že väčšina ortuti v oceánoch sa ukladá z atmosféry a následne sa dostáva do pobrežných oblastí. Najnovšie zistenia však indikujú, že väčšina ortuti prúdi do pobrežných oceánskych oblastí z riek a odtiaľ sa pohybuje von do otvoreného oceánu.

Koncentrácie výrazne prevyšujú prirodzené úrovne

Obavy vyvoláva podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) hlavne ortuť vo vode a sedimentoch, pretože sa vyskytuje vo vysoko toxickej forme a môže sa ľahko dostať do tiel zvierat, a teda aj do ľudského potravinového reťazca. Svetová zdravotnícka organizácia pritom identifikovala desať chemických látok, ktoré vyvolávajú zásadné obavy z hľadiska verejného zdravia, a štyri z nich sú ťažké kovy – kadmium, ortuť, olovo a arzén.

Úrovne ortuti v atmosfére sú v súčasnosti až o 500 % vyššie ako prirodzené úrovne. V oceánoch sa zase koncentrácia ortuti pohybuje okolo 200 % nad prirodzenými úrovňami.

„V súčasnosti sa tvorcovia politík zameriavajú predovšetkým na kontrolu atmosférických emisií a ukladania ortuti, zatiaľ čo podiel ortuti, ktorá sa dostáva z riek do oceánov, nie je dostatočne pochopený," hovorí Maodian Liu, výskumník v Raymondovom laboratóriu. Hovorí, že nové zistenia podčiarkujú dôležitosť obmedzovania prenikania ortuti do riek.

Treba sa zamerať na „hotspoty“

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)