Najlepšia a najhoršia udalosť roku 2020. Odborníci odpovedajú (anketa)

Otázky

Aký bol rok 2020 v oblasti vodárenstva, vodného hospodárstva a ochrany vôd? V barometri denníka Voda-portal.sk sme tentoraz položili dve otázky:

1. Čo považujete za najlepšiu udalosť v slovenskom vodárenstve/vodnom hospodárstve v roku 2020?
2. Čo považujete za najhoršiu udalosť v slovenskom vodárenstve/vodnom hospodárstve v roku 2020?

Odpovede

Róbert Hok, generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku

1. Pozitívne vnímam snahu MŽP participovať už pri realizovaných alebo pripravovaných protipovodňových opatreniach na vodných tokoch s cieľom aplikovať čo najviac zelených opatrení tak, ako si to súčasná doba vyžaduje.

Róbert Hok / Foto: SVP, š. p.

2. Povodne. Lepšie povedané vnímanie povodní obyvateľmi. Chápem, že je to citlivá téma a ako správca sme často obviňovaní z nedostatočných zásahov pri predchádzaní povodniam, no je potrebné si uvedomiť, že povodne tu boli, sú a budú a my všetci (správca, samosprávy, obyvatelia) môžeme zmierniť ich dopad. Nakoniec, v čoraz častejšie sa opakujúcom období sucha je zadržiavanie a voľné rozlievanie vody v krajine žiadúce.

Tomáš Derka, hydrobiológ, pracuje na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty UK, zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S)

1. Výmenu ministra ŽP a vedenia Sekcie vôd MŽP a s tým súvisiaci nový prístup ministerstva k vodnému hospodárstvu, ktorý sa prejavuje v príprave koncepcie vodohospodárskej politiky a vodného plánu. Ďalšou pozitívnou správou je to, že napriek rôznym tlakom sa nebude meniť Rámcová smernica o vode.

2. Výsledok monitorovania povrchových vôd Slovenska v rokoch 2013 až 2018, ktorý ukázal, že z viac ako 17-tisíc kilometrov dĺžky vodných tokov iba 37 % je v dobrom (35 %) a veľmi dobrom (2 %) ekologickom stave, resp. potenciáli. Viac ako polovica (53,5 %) dĺžky vodných tokov je v priemernom stave, 9,5 % je v zlom stave a 2 % vo veľmi zlom stave.

Od posledného monitorovania sme sa v kvalite riečnych ekosystémov nikam neposunuli, stagnujeme či dokonca sa zhoršujeme. V napĺňaní cieľov Rámcovej smernice o vode úplne zlyhávame.

Anna Zemanová, poslankyňa Národnej rady SR (SaS)

1. Zavedenie verejného vodovodu na ulici Tomanova v obývanej mestskej časti Bratislava-Vajnory. Možno nie je celoslovensky unikátna, ale osobne sa veľmi teším, lebo ide o ulicu v obci, kde žijem, a na vodovod čakali obyvatelia takmer 10 rokov.

Za celoslovensky významnú považujem skutočnosť, že sa začína verejná diskusia o novej vodohospodárskej politike Slovenska.

Anna Zemanová / Foto: Voda-portal.sk

2. Katastrofálna situácia v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. V centrálnej časti chránenej oblasti nie je dostupná verejná kanalizácia a vo viacerých obciach ani verejný vodovod. Ľudia preto využívajú žumpy, septiky a vlastné studne na odber podzemnej vody, ktorá môže byť znečistená.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.