NO DIG konferencia

Rozvoj vodárenskej infraštruktúry nebude prioritou Plánu obnovy

Štát chce z klasických eurofondov podporiť odkanalizovanie a distribúciu pitnej vody, otázka dobudovania vodovodov a kanalizácií však nebude prioritou zelenej obnovy.

Rozvoj vodárenskej infraštruktúry nebude prioritou Plánu obnovy
Panelisti na online diskusii k Plánu obnovy

Včera (15. decembra) rezort financií zorganizoval online verejnú diskusiu k pripravovanému Plánu obnovy, v rámci ktorého sa panelisti venovali aj otázkam zelenej obnovy. Do akej miery však budú vodárenské a vodohospodárske projekty súčasťou zelených investícií?

Lívia Vašáková, generálna riaditeľka zo sekcie plánu obnovy v rámci Ministerstva financií SR, vysvetľuje, že zelená ekonomika je prierezovou témou. Zdôrazňuje, že obnova musí byť zelená, pričom by do nej malo putovať 37 % z celkovej alokácie.

Na splnenie zeleného cieľa by tak malo smerovať 2,16 miliardy eur, avšak rátajú sa len opatrenia s pozitívnym vplyvom na klímu. V oblasti vodného hospodárstva je to hlavne adaptácia na zmenu klímy.

Naopak, otázka dobudovania vodovodov a kanalizácií, prípadne riešenie environmentálnych záťaží, sa do týchto cieľov započítava len na 40 %, prípadne vôbec.

„To neznamená, že tieto oblasti nemôžeme zahrnúť do Plánu obnovy, ale už súperia s veľkými národnými prioritami, ako je školstvo a zdravotníctvo,“ hovorí L. Vašáková.

Okrem toho všetky reformy a investície v pláne musia prejsť cez „do no significant harm“ kritérium, teda nijakým spôsobom nemôžu škodiť životnému prostrediu.

Problémom boli aj MVE

V rámci zelenej ekonomiky sa v súčasnosti uvažuje o štyroch veľkých oblastiach. Prvou je reforma a podpora obnoviteľných zdrojov energie, za ktorou nasleduje zelená obnova budov, modernizácia železníc a dekarbonizácia priemyslu.

Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča zároveň zdôrazňuje, že aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie chce ministerstvo podporovať také projekty, ktoré budú mať celkový pozitívny vplyv na životné prostredie.

„Musíme sa vyvarovať opakovaniu scenára z minulosti, keď napríklad podpora obnoviteľných zdrojov energie spôsobovala škody na životnom prostredí. Ak hovoríme napríklad o malých vodných elektrárňach na rieke Hron, v tomto prípade čelíme infringementu. Musíme teda zabezpečiť, aby konkrétne opatrenia nešli touto cestou,“ vysvetľuje M. Kiča.

Dôraz na adaptačné opatrenia

Zostáva vám 55% na dočítanie

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia(0)