Za týždeň „zjeme“ mikroplasty vo váhe kreditky. Najväčším zdrojom je práve voda

Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nášho jedálnička. Podľa novej štúdie, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii, príjme bežný človek za týždeň asi päť gramov mikroplastov, čo je približná hmotnosť jednej kreditnej karty.

WWF zverejňuje štúdiu v rámci kampane No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako pol milióna ľudí.

Organizácia v kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.

Plastový odpad v moriach

Každý rok vo voľnej prírode pribudne asi 100 miliónov ton plastového odpadu. Z toho až deväť miliónov ton skončí v oceánoch, čo je akoby sme do oceánov vyhodili každú minútu asi 1,4 milióna pollitrových plastových fliaš. Takmer polovica plastov je pritom len na jedno použitie.

Dynamika rastu nových odpadov v prostredí / Foto: No Plastics in Nature (štúdia)

V roku 2016 bolo na svete vyrobených celkovo 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa.

S mikroplastami si ČOV často nevedia poradiť

Ďalším problémom sú mikroplasty, o ktorých sa donedávna až tak veľmi nevedelo. Tieto častice uvoľňované počas prania odevov a nanoplasty používané v kozmetických výrobkoch sa totiž môžu hromadiť v systémoch odpadových vôd.

Čistiarne odpadových vôd však v súčasnosti nie sú schopné odstrániť všetky plastové častice z odpadových vôd skôr, ako sa uvoľnia späť do životného prostredia alebo mestských vodných systémov. A tu vznikajú problémy.

Za mesiac „zjeme“ jednu zubnú kefku mikroplastov

WWF upozorňuje, že bežný človek zje asi 2 000 mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac tak „zjeme“ asi jednu zubnú kefku.

Vyplýva to zo štúdie „Koniec plastom v prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi“ (No Plastic in Nature: Assessing Plastic Ingestion from Nature to People), ktorú pre WWF spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle.

Za 3 týždne zjeme mikroplasty vo váhe hrebeňa / Foto: WWF

„Tieto čísla musia prebudiť politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy – producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ konštatuje Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

Štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách prenikajú plasty do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach.

Najviac mikroplastov prijímame z vody

Hlavným zdrojom plastov v ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o globálny problém.

Zdroje mikroplastov / Foto: No Plastics in Nature (štúdia)

Zaujímavým zistením však bola skutočnosť, že existujú obrovské regionálne rozdiely. Napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA, je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.