Vzťahu medzi chovom dobytka a znečistením vody pomáhajú porozumieť aj slovenskí výskumníci

Európski vedci zo Spoločného výskumného centra (JRC) vyvíjajú a testujú nové metódy na skúmanie osudu chemických zlúčenín, a to najmä farmaceutických prípravkov, ako aj iných antimikrobiálnych látok, ktoré sú ďalej podávané dobytku.

Metodológia vychádza z výskumného projektu, ktorý sa zaoberal takzvanou cirkularitou rizík spojenou s opätovným využitím materiálov a recykláciou v kruhovej ekonomike.

„Samozrejme, podporujeme princíp kruhovej ekonomiky a myšlienku opätovného využitia materiálov, ale chceme si byť istí, že ak sa materiály opätovne používajú, nemá to negatívne dôsledky pre ľudské zdravie a životné prostredie,“ vysvetľuje vedec z JRC Bernd Gawlik.

Vedci chcú totiž porozumieť tomu, do akej miery môžu chemikálie, akými sú napríklad liečivá podávané hovädziemu dobytku, migrovať do našich vodných zdrojov prostredníctvom hnoja.

Miliardy ton hnoja ročne

Obnovovanie zdrojov a energie z odpadu súvisiaceho so živočíšnou výrobou, akými sú hnoje či kaly, sa stáva stále dôležitejšou súčasťou praxe v rámci stratégie EÚ pre obehovú ekonomiku.

Živočíšny hnoj a moč zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri uvoľňovaní veterinárnych liečivých látok a predovšetkým antibiotík do agroenvironmentu. V niektorých prípadoch je to až 90 % účinnej látky.

V roku 2014 európska dvadsaťosmička chovala približne 1,2 miliardy hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hydina), čím celkovo vyprodukovala asi 1,6 miliardy ton hnoja.

Skúmali takmer 500 chemikálií

Predmetom štúdie bol teda hnoj z dobytka, ktorý je často využívaný ako hnojivo v jeho prirodzenom stave, teda bez ďalšej úpravy alebo spracovania.

„Upravujeme naše odpadové vody, ale hnoj zo zvierat, ktorý je využívaný v poľnohospodárstve, často ignorujeme. Doteraz nemáme veľa informácií o riziku, aké môžu napríklad liečivá v hnoji predstavovať pre naše vodné zdroje. Rovnako nerozumieme úlohe, ktorú by niektoré z nich mohli zohrávať pri rozvoji antimikrobiálnej rezistencie v životnom prostredí,“ pokračuje Gawlik.

Miera koncentrácie insekticídov / Foto: JRC

Výskumníci analyzovali vzorky hnoja a pôdy, ako aj vzorky podzemných a povrchových vôd. Celkovo skúmali 488 chemikálií – od herbicídov, fungicídov a insekticídov až po liečivá, zložky výrobkov osobnej starostlivosti a iné priemyselne využívané chemikálie.

Zapojená je aj Nitra

Do projektu je zapojené dokonca aj Slovensko. V priestoroch Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre bolo odobratých 20 vzoriek hnoja, pôdy a vody.

Výskumníci zistili, že neupravené vzorky hnoja obsahovali významné množstvá veterinárnych liečiv a iných chemických látok používaných pri chove dobytka.

Miera koncentrácie fungicídov / Foto: JRC

Vo vzorkách spracovaného hnoja boli hladiny oveľa nižšie, hoci niektoré zostali neovplyvnené. Analýza pôdy aj povrchových a podzemných vôd zase odhalila prítomnosť veľkého množstva chemikálií.

„Neznamená to, že pitná voda musí byť nevyhnutne kontaminovaná, ale chemikálie by určite mohli mať vplyv na životné prostredie. Práve preto je potrebné starostlivejšie preskúmať túto problematiku, aby sme pomohli navrhnúť vhodné riešenia. Tie môžu zahŕňať zlepšené metódy chovu dobytku, čím zredukujeme problém hneď v mieste zdroja. Moderné technológie by však tiež mohli poskytnúť príležitosti na cielenejšie zhodnocovanie zdrojov z hnoja,“ vysvetľuje Bernd.

Látky ohrozujú vodné zdroje

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.