Členské štáty Únie majú dostatočné vedomosti ohľadom rizík, ktoré so sebou prinášajú zmeny klímy. Tieto zdieľané vedomosti však zatiaľ nevyužívajú naplno.
Európske prihraničné regióny a spoločné námorné oblasti čelia zvýšenému negatívnemu vplyvu, ktorý spôsobujú klimatické zmeny.
Krajiny a regióny zodpovedné za tieto oblasti však už prijímajú opatrenia na nadnárodnej úrovni, aby sa prispôsobili spomenutým vplyvom, tvrdí Európska environmentálna agentúra (EEA) vo svojej najnovšej správe.
Analýza s názvom „Riešenie problému adaptácie zmeny klímy v nadnárodných regiónoch v Európe“ poskytuje aktuálny stav o tom, ako európske krajiny a regióny spolupracujú pri prispôsobovaní sa vplyvom zmeny klímy.
Niektoré z týchto regiónov totiž odborníci považujú za "horúce body" klimatických zmien, teda oblasti, ktoré sú najviac ohrozené takýmito výkyvmi.
Na zmeny reaguje program Interreg B
Správa je zameraná na 12 z 15 európskych nadnárodných regiónov vrátane Severného mora, severozápadnej Európy, severnej periférie a arktickej oblasti, Baltického mora, Dunaja, Atlantického priestoru, alpského priestoru, strednej Európy, Jadranu a Iónu, Balkánu - Stredomoria, juhozápadnej Európy a Stredozemia.
Tieto regióny pokrývajú mnohé členské štáty, ktoré riešia otázky týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy prostredníctvom rôznych regionálnych iniciatív Európskej únie vrátane takzvaného programu Interreg V B.
Zmena klímy nepriaznivo ovplyvňuje hospodárstvo, infraštruktúru, ľudské zdravie a ekosystémy v týchto regiónoch a mnohé zo spomenutých vplyvov sú práve cezhraničné.
Interreg B zahŕňa pätnásť programov spolupráce. Prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja poskytuje na obdobie rokov 2014 až 2020 celkovo 2,1 miliardy eur.
Do stratégií je zapojené aj Slovensko
Podľa EEA niektoré z týchto regiónov už majú dlhodobé medzinárodné dohovory, ktorých cieľom je posilniť spoluprácu v mnohých cezhraničných otázkach a úsilie pri prispôsobovaní sa zmene klímy.
Existujú však aj rôzne makroregionálne stratégie EÚ, z ktorých niektoré obsahujú stratégie na adaptáciu zmenám klímy.
Tieto dohovory a stratégie zahŕňajú v mnohých prípadoch úsilie o začlenenie adaptácie napríklad do ochrany a zlepšenia ekosystémov alebo do vodného hospodárstva. Úroveň implementácie sa však v každom prípade líši.
Do tejto kategórie patrí Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, Stratégia EÚ pre región Baltského mora, Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora a Stratégia EÚ pre alpskú oblasť, pričom Slovensko sa spolupodieľa práve na prvej stratégii pre oblasť Podunajska.
V prípade projektu INTERREG DANUBE je cieľom zaistiť posilnenie nadnárodného vodného manažmentu a prevenciu rizík povodní, ale aj pripravenosť na manažment environmentálnych rizík. Celkový rozpočet pre túto prioritu stanovila Únia vo výške takmer 87 miliónov eur.
Členské štáty nevyužívajú know-how dostatočne
Projekty súvisiace s regionálnymi adaptáciami sú zamerané na zlepšenie poznatkov vrátane zvyšovania informovanosti, budovania kapacít a vytvárania sietí na výmenu informácií.
Podľa EEA však tieto znalosti nie sú vždy dobre a dostatočne využívané. Vo väčšine týchto nadnárodných regiónov sú aktívne aj webové adaptačné platformy, vedomostné centrá a siete.
Európska platforma pre adaptáciu na zmenu klímy (Climate-ADAPT) dokonca obsahuje časť, ktorá poskytuje prehľad o informáciách o politických rámcoch a iniciatívach vrátane tých, ktoré sa týkajú tvorby a zdieľania poznatkov v týchto nadnárodných regiónoch.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.