NO DIG konferencia

Envirorezort chce pripraviť vodné hospodárstvo na zmenu klímy

Ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje, že vodné hospodárstvo na zmenu klímy pripravia zelené opatrenia, koordinácia s agrorezortom, lesníkmi, ale aj rozsiahlejšia informatizácia.

Envirorezort chce pripraviť vodné hospodárstvo na zmenu klímy
Foto: Pixabay

Zmena klímy ovplyvňuje aj vodné hospodárstvo. Najviditeľnejšie prejavy zaznamenávame predovšetkým v pretrvávajúcich suchách, ktoré prerušujú obdobia ničivých povodní.

Práve z tohto dôvodu pripravilo ministerstvo životného prostredia v roku 2014 dokument Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Jeho hlavným cieľom malo byť zefektívnenie adaptačných procesov na Slovensku v odozve na stále intenzívnejšie prejavy zmeny klímy.

V minulom roku začal envirorezort prípravu aktualizácie stratégie, ktorá bola zameraná na hodnotenie súčasného stavu adaptácie a plánované aktivity v rozhodujúcich oblastiach (odkaz nájdete na konci článku).

V medzirezortnom pripomienkovom konaní tak bude tento materiál do 17. augusta. Ministerstvo by ho malo predložiť na rokovanie vlády najneskôr do konca októbra tohto roku.

Čo nás čaká o 50 rokov

Podľa siedmej národnej správy o zmene klímy SR dôjde v rozpätí rokov 2075 až 2100 na Slovensku k výraznejšiemu poklesu celkových úhrnov zrážok v porovnaní so súčasným stavom, a to asi o 10 percent. Využiteľné vodné zdroje v priemere poklesnú o 30 až 50 percent.

„Z týchto scenárov vyplýva, že významným prejavom zmeny klímy na našom území môžu byť dlhotrvajúce obdobia sucha v letných a jesenných mesiacoch spojené s nedostatkom vody,“ zdôrazňuje envirorezort.

Suché obdobia tak môžu prerušovať niekoľkodenné dažde s vysokým úhrnom zrážok, prípadne silnou búrkovou činnosťou s intenzívnymi zrážkami.

Envirorezort však predpokladá, že počet dní s búrkou v porovnaní so súčasnosťou by mal ostať rovnaký (15 až 30 za leto), ale veľmi silných búrok bude pravdepodobne až o polovicu viac. Očakávať tiež môžeme častejší výskyt bleskových lokálnych povodní v rôznych častiach Slovenska.

Dôraz na zelenú

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy tak ministerstvo životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva navrhuje uprednostňovať prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne.

Envirorezort vyzdvihuje hydromorfologické opatrenia, ako sú rybovody alebo opätovné pripojenie mokradí a inundačných území na hlavný tok. Tie následne zvyšujú odolnosť ekosystémov a ich služieb a prispievajú k zmierneniu výskytu povodní.

Protipovodňové opatrenia

A aké konkrétne adaptačné opatrenia má envirorezort na mysli? Prvou oblasťou je spomalenie odtoku vody z povodia. Tu MŽP SR navrhuje prírodné opatrenia, obnovu mokradí a meandrovanie tokov, odstraňovanie bariér vo vodných tokoch, ako aj brehových porastov, ktoré môžu byť prekážkou odtoku vody počas povodní.

V súvislosti s opatreniami, ktoré majú predchádzať povodniam, navrhuje envirorezort súčinnosť s poľnohospodárskym a lesníckym sektorom.

Dôraz tak treba klásť na uplatňovanie správnych poľnohospodárskych postupov – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie vsakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Dôraz aj na územné plánovanie

V tomto prípade je nevyhnutné zosúladiť aktivitu aj v rámci územného plánovania. Opatrenia by tak mali zahŕňať obmedzenie vytvárania nepriepustných plôch v urbanizovanom priestore, ústup od odkanalizovania zrážkových vôd zo stavieb, podporu zachytávania a infiltrácie zrážkovej vody do podložia pomocou prvkov zelenej infraštruktúry a technických prvkov.

Envirorezort navrhuje rôzne vegetačné dlažby, výsadbu vegetácie, vegetačné strechy a steny, dažďové záhrady, ale aj budovanie záchytných zariadení na zrážkové vody, ktoré by sa dali využívať na závlahy v dobe sucha alebo na úžitkovú vodu v budovách.

V susednom Česku sa pomerne veľkej obľube teší dotačný program Dešťovka, ktorý tento problém hospodárenia s pitnou vodou už dlhšiu dobu rieši. Žiadateľ naň môže získať až 30-tisíc korún pod tou podmienkou, že dotácia nepresiahne polovicu z celkovej investície.

Čo sa týka snahy zmenšiť maximálny prietok povodne, tu envirorezort navrhuje realizovať výstavby, údržby a rekonštrukcie vodných stavieb a poldrov.

Proti suchu informatizáciou

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)