Dokážu českí vedci vyriešiť problém s vodou v Južnej Amerike?

O topení ľadovcov v Grónsku a na Antarktíde v dôsledku klimatických zmien ste už určite počuli. Vedeli ste však o tom, že podobný problém je zreteľný aj v peruánskych horách?

A pritom ľadovce už tisícky rokov slúžili ako dôležitá zásobáreň vody. Ešte pred nedávnom sme boli presvedčení, že táto zásobáreň je nekonečná.

Dnes však už vieme, že sme sa mýlili. Čo však budú Peruánci bez nej robiť? Riešenie im pomáhajú nájsť českí odborníci.

Hydrológ a profesor z Karlovej Univerzity v Prahe Bohumír Janský sa právom považuje minimálne za polovičného Peruánca.

Honba za klenotom Amazonky

Objav jeho vedeckého tímu prepísal učebnice celého sveta, keď na prelome tisícročia dokázal, že najdlhšou riekou planéty nie je Níl v Afrike, ale práve juhoamerická Amazonka.

Vďaka českému tímu teda vieme, že Amazonka pretečie od ľadovca k Atlantiku vzdialenosť dosahujúcu 7000 kilometrov, čo znamená, že dĺžkou predbehla aj veľtok Níl.

Okrem ďalších ocenení získal v roku 2007 aj najvyššie štátne vyznamenanie Peru „Za mimoriadne zásluhy“ za dlhodobú pedagogickú činnosť na peruánskych univerzitách a za výskum prameňov Amazonky.

Voda nad zlato

Jeho aktuálny výskum sa zameriava na veľmi citlivú otázku toho, ako vyriešiť obrovský problém nedostatku vody v budúcnosti.

Okrem toho hydrológ poukazuje na ďalší problém, ktorý zužuje Peru, ale aj ostatné andské krajiny – obrovské množstvo totálne zničených jazier. V oblasti sa začalo ťažiť zlato už pred 500 rokmi. Odvtedy všetok odpad z ťažby vypúšťajú do okolitých riek a vysokohorských jazier.

„To nie sú stovky, ale tisíce mŕtvych jazier. Neviem, či je vôbec možné tieto jazerá vyčistiť a navrátiť im život,“ dodáva Janský.

O vplyvoch roztápania ľadovcov na danú oblasť bolo napísaných viacero štúdií, ktoré skúmajú rozličné scenáre vývoja. Jedným z možných následkov môže byť stále početnejší výskyt prírodných katastrof.

Projekt v Arequipe

„Riešime problém miliónového mesta Arequipa, pre ktoré pripravujeme projekt stavby priehradnej nádrže. Ak vznikne, bude najvyššie položenou v celej Amerike, mala by mať hladinu vo výške až 3900 metrov,“ popisuje svoj projekt profesor Janský.

A ako by tento systém fungoval? Voda v priehrade by zachytávala topiacu sa vodu zo snehu a pomocou kanálov by smerovala do osídlených oblastí.

Tak by sa mohla stať skvelým prostriedkom na zásobovanie miest aj vidieka, ktorým by dodávala dostatok vody pre potreby poľnohospodárskej závlahy.

Arequipu trápia obrovské suchá

Aktuálne pracuje profesor Janský aj na ďalšom zaujímavom projekte, a to konkrétne na prevádzke klimatickej a hydrologickej stanice českej výroby v oblasti nad prameňmi Amazonky. Ide o neskutočnú nadmorskú výšku – stanica stojí vo výške až 5280 metrov.

Prostredníctvom družice vysiela dáta ďalej do Európy, kde sa ďalej spracovávajú. „Môžeme poskytnúť aj rekonštrukciu kompletnej hydrometeorologickej siete, veď máme v Česku jednu z najlepších sietí na svete,“ zdôrazňuje hydrológ.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.