Vedci objavili zlato vari na tom najmenej pravdepodobnom mieste – v splaškovej kanalizácii. V niektorých prípadoch je koncentrácia drahých kovov dokonca taká vysoká, že by sa ich oplatilo zo splaškov získavať.
Skupina vedeckých pracovníkov švajčiarskeho hydrologického ústavu pod vedením environmentálnych chemikov spoločnosti Eawag Basa Vriensa a Michaela Berga prišla s prekvapujúcim zistením. V odpadovej vode vo Švajčiarsku objavili desiatky kilogramov zlata a tony striebra.
Pri svojom výskume analyzovali splaškové a odpadové vody a vypúšťaný kvapalný odpad zo 64 čističiek odpadových vôd a najväčších švajčiarskych riek. Cieľom bolo posúdenie koncentrácií rôznych stopových prvkov, ktoré sa "čoraz častejšie používajú v sektore špičkových technológií a medicíny", uviedli vedci v tlačovom vyhlásení.
Z výsledkov výskumu publikovaných v online časopise Environmental Science & Technology vyplynulo, že do čističiek odpadových vôd v krajine ročne doputuje v prepočte 3000 kilogramov striebra a 43 kilogramov zlata. Hodnota týchto kovov sa pohybuje okolo 1,5 milióna frankov (1,3 milióna eur).
Švajčiarsko je jednou z najbohatších krajín sveta, ktorá je známa vysokým životným štandardom a krásnou prírodou. Jeho obyvatelia však nesplachujú do záchodov svoje šperky, za obsah drahých kovov v odpadových vodách môže hlavne priemysel.
Najmä v juhošvajčiarskom kantóne Ticino je v niektorých čističkách koncentrácia zlata taká vysoká, že by sa ho podľa vedcov zrejme oplatilo zo splaškov získavať. Stojí tu totiž niekoľko podnikov na spracovanie zlata. Celkovo prejde rafinériami v krajine každoročne asi 70 percent jeho svetového množstva. Striebro do odpadových vôd po celom Švajčiarsku putuje predovšetkým z chemických a farmaceutických firiem, ale aj z firiem vyvíjajúcich hi-tech výrobky.
Výskumníci vykonávajú testy v čistiarni odpadových vôd v Zürichu. | Foto: CNN Money
Podľa hlavného autora štúdie Basa Vriensa sú v odpadových vodách vo Švajčiarsku výrazné koncentrácie aj iných vzácnych kovov a ďalších prvkov, napríklad tantalu, germánia, nióbu, titánu a gadolínia. Pre ľudské zdravie nie sú tieto koncentrácie škodlivé, uviedol ústav Eawag.
V štúdii však pripúšťa, že rad nových prvkov a ich vplyv na človeka vedci ešte dokonale nepreskúmali.
Získavanie zlata zo splaškových kalov sa napríklad vyplatilo už v roku 2009 v strednom Japonsku, severozápadne od Tokia. Tamojšie zariadenie na čistenie odpadových vôd Suwa zaznamenalo vyššie výnosy zlata z kalov než tie, ktoré pochádzajú z niektorých najvýnosnejších baní na svete.
To bolo však zrejme rovnako spôsobené veľkým počtom výrobcov spracuvávajúcich zlato v okolí. Zariadenie tu vtedy získalo 1 890 gramov zlata na tonu popola zo spáleného kalu.
Čiastočky kovov získané z odpadových vôd počas výskumu Arizonskej štátnej univerzity. | Foto: The American Chemical Society
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.