V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza dôležitý materiál o kvalite pitnej vody

Ministerstvo zdravotníctva predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (odkazy na smernicu aj predbežné stanovisko nájdete nižšie).

Návrh tejto smernice je prepracovaným znením smernice 98/83/ES, ktorá bola zmenená v rokoch 2003, 2009 a 2015.

Každý má právo na prístup k vode

Preskúmaný návrh má členským štátom pomôcť udržateľne riadiť a spravovať pitnú vodu, efektívne využívať jednotlivé zdroje, a tým znížiť spotrebu energie a zbytočné plytvanie vodou.

Jedným z cieľov je zvýšiť dôveru ľudí vo vodu z vodovodu, čo má následne napomôcť k zníženiu počtu plastových fľašiek, ktoré stále vo veľkom množstve používame.

Motívom k preskúmaniu smernice bola aktivita európskej iniciatívy občanov s názvom Right2Water, ktorej činnosť podporilo viac ako 1,8 milióna signatárov.

Táto iniciatíva sleduje naplnenie troch základných cieľov – garanciu vody pre všetkých obyvateľov v rámci Európy, dištancovanie vodných služieb od tržných konkurenčných pravidiel a globálny prístup k vode .

V návrhu predbežného stanoviska je uvedené, že bude zahrnutý to do viacerých predpisov v rámci ministerstiev zdravotníctva, životného prostredia, ale aj pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Predpokladá sa, že predkladaný návrh sa stane súčasťou našej legislatívy od dvoch do troch rokov od jeho prijatia na pôde EÚ.

Návrh prináša viaceré novinky

Smernica EÚ implementuje niekoľko nových článkov (konkrétne články 7, 8, 9 a 10), ktoré zavádzajú všeobecné povinnosti súvisiace s hodnotením rizík v oblasti kvality vody.

Článok 1 zostáva nezmenený. Táto smernica sa vzťahuje na nutnosť podporovať kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu a zabrániť jej kontaminácii.

Článok 2 obsahuje vymedzenie pojmov. Zostáva takmer nezmenený, avšak došlo k rámcovaniu niekoľkých nových formulácií, ako napríklad „dodávatelia vody“, „prioritné priestory“ a „zraniteľné a marginalizované skupiny“.

Podľa stanoviska SR je však definícia pojmu „zraniteľné a marginalizované skupiny“ príliš všeobecná a čiastočne nezrozumiteľná. Rezort požaduje upresnenie pojmu a zadefinovanie pojmu „prístup k vode“.

Články 3 (výnimky), 4 (všeobecné povinnosti), 5 (normy kvality) a 6 (miesto zhody) zostávajú v podstate nezmenené, pričom dochádza len k čiastkovým formálnym úpravám.

Podľa stanoviska SR sa však v dôsledku precizovania definície „miesta zhody“ na kvalitu vody stáčanej do kontajnerov nevzťahuje dostatočná právna regulácia predpismi EÚ. Rezort uvádza, že zmenu definície pojmu „miesta zhody“ je potrebné podrobnejšie odôvodniť.

Efektívnejšia reakcia na možné riziká

Článok 7 prináša úvodné stanoviská k hodnoteniu rizík, ako aj nevyhnutnosť pravidelných aktualizácií, previerok a stanovenia lehôt na vypracovanie ich kvalifikácie.

Článok 8 uvádza povinnosť identifikovať a zhodnotiť riziko znečistenia zdroja. Špeciálny priestor sa venuje monitorovaniu mikroplastov.

Znepokojujúci je predovšetkým ich negatívny vplyv na morské a sladkovodné prostredie, biodiverzitu, ale aj na samotný ľudský život, pretože ich malá veľkosť uľahčuje ich príjem a bioakumuláciu organizmami vo vode.

Článok 9 zavádza povinnosti, ktoré sú spojené s vykonávaním hodnotenia dodávateľského rizika dodávateľmi vody. Tieto ustanovenia však nie sú úplne nové, keďže niektoré povinnosti sa stanovili už v upravenej verzii z roku 2015.

Dôraz sa kladie aj na ľudské zdravie

Pôvodný článok 10 bol vypustený. „Navrhuje sa, aby sa do nového článku o posúdení rizika domových rozvodov presunuli niektoré povinnosti, ktoré boli pôvodne uvedené v článku 10 smernice 98/83/ES, a aby bol súčasne vydaný mandát na normalizáciu v rámci nariadenia o stavebných výrobkoch na stanovenie požiadaviek uplatniteľných na stavebné materiály a výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou,“ uvádza rezort zdravotníctva.

Článok 10 stanovuje povinnosť hodnotiť efektivitu domáceho distribučného systému, ale aj rizík spojených s produktami a materiálmi v kontakte s pitnou vodou.

Monitorovať sa majú predovšetkým dva parametre – olovo a baktéria Legionella. Ide o rad patogénnych baktérií, ktoré sa množia práve v usadeninách teplovodných potrubí či v bojleroch.

WHO zistila, že vo všeobecnosti sú členské štáty najviac ohrozené práve týmito baktériami. Legionella predstavuje najväčší problém zo všetkých patogénov, ktoré sa šíria vodou.

Na základe hodnotenia rizík a monitoringu môžu následne členské štáty prijať vhodné opatrenia, ako napríklad školenie inštalatérov, poskytovanie informácií a poradenstva pre majiteľov domu, ale aj vhodné techniky zaobchádza s týmito materiálmi v spolupráci s dodávateľmi vody.

„Posúdenie rizík individuálnych rozvodných systémov a ich monitorovanie v zmysle odseku 1 a následné prijímanie opatrení podľa odseku 2 je problematické vzhľadom na skutočnosť, že príslušné orgány nemôžu a nemajú dôvod zasahovať do súkromného vlastníctva fyzických osôb,“ uvádza svoje stanovisko rezort.

Článok 11 (predtým článok č. 7) navyše stanovuje monitorovacie povinnosti členským štátom, avšak ponecháva im možnosť rozhodnúť, či programy monitorovania budú ustanovené vnútroštátnymi orgánmi alebo budú delegované priamo na dodávateľov vody.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.