Vedci z belgickej univerzity skúmali výhody a nevýhody použitia postupov slnečného geoinžinierstva s cieľom zamedziť topenie ľadovej pokrývky Grónska.
Ako zamedziť topeniu ľadovcov
Klimatológovia z univerzity v belgickom meste Liege sa zaoberali otázkou, či by vstrekovanie síry do stratosféry mohlo natoľko oslabiť slnečné žiarenie, že by sa zastavilo topenie grónskej ľadovej čiapky. Ide o zaujímavú teóriu, ktorá však nie je bez rizík. Vedci ju otestovali pomocou klimatického modelu vyvinutého na ich univerzite a výsledky ich výskumu boli zverejnené v časopise The Cryosphere.
Z ľadovej pokrývky Grónska bude v priebehu dvadsiateho prvého storočia zrýchleným tempom ubúdať, čo podľa vedcov priamo súvisí s antropogénnymi emisiami skleníkových plynov. V boji proti tomuto javu, a teda aj proti celkovému globálnemu otepľovaniu, je nevyhnutné znížiť emisie skleníkových plynov.
Až 60 % úbytku na objeme ľadovca predstavuje topenie jeho povrchu a následné odtekanie vody, zvyšných 40 % sa pripisuje teleniu ľadovca, teda procesu, pri ktorom sa z neho odlamujú veľké kusy. Len topením ľadovej pokrývky Grónska sa podľa odhadov hladina morí do roku 2100 celosvetovo zvýši o niekoľko centimetrov.
Zrkadlo odrážajúce slnečné lúče
Neustále sa objavujú nové nápady na spomalenie globálneho otepľovania a jedným z nich je aj využitie slnečného geoinžinierstva. Ide o zásah do prírodných procesov, ktorý spočíva v umelom oslabovaní slnečného žiarenia nad ľadovou pokrývkou, čím sa zamedzuje topeniu ľadu.
Riaditeľ klimatologického laboratória na Univerzite v Liege Xavier Fettweis vysvetľuje, že dosiahnuť sa to dá injektovaním síry do stratosféry, teda meteorologickej zóny, ktorá sa nachádza medzi ôsmimi až pätnástimi kilometrami nad morom. Síra bude následne fungovať ako zrkadlo, ktoré odrazí časť slnečného žiarenia späť do vesmíru.
Takýto zásah, ktorý umožňuje znížiť množstvo slnečného žiarenia na Zemi, sa podobá na efekt, ktorý vzniká pri sopečných erupciách. V roku 1991 prenikli do stratosféry následkom erupcie sopky Pinatubo, ktorá leží na Filipínach, milióny ton oxidu siričitého, čo spôsobilo pokles globálnych teplôt o približne 0,5 °C.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.