Jeden ľadovec by mohol každý deň po dobu jedného roka poskytnúť obyvateľom stopäťdesiat miliónov litrov vody.
Kryhy z Antarktídy
Druhé najväčšie mesto Juhoafrickej republiky sužuje najväčšie sucho za posledných sto rokov. S nápadom ako vyriešiť tento problém prišiel expert na odstraňovanie vrakov lodí Nick Sloane, ktorý pracoval na odtiahnutí lode Costa Concordia.
Pitnú vodu by obyvatelia mesta, v ktorom žije aj on sám, mohli získať z ľadovca, ktorý by k africkému pobrežiu dotiahli tankery z oceánu. Sloane chce využiť fakt, že z Antarktídy sa ročne odlomí dvetisíc miliárd ton ľadu, ktoré plávajú na sever smerom k africkému kontinentu.
Nie každý ľadovec je však na tento účel vhodný, podľa bývalého riaditeľa nórskeho polárneho inštitútu požiadavky spĺňa iba sedem percent krýh.
Cieľom je nájsť kryhu hrubú dvesto až dvestopäťdesiat metrov. Podľa výskumov ľadovce oddelené z Antarktídy doplávajú až do dvoch tretín vzdialenosti od Antarktídy k Afrike, nachádzajú sa teda približne tisícdvesto námorných míľ od Afriky.
Tanker by išiel so studeným prúdom
Sloaneov tím by vhodný ľadovec chcel nájsť v blízkosti Goughovho ostrova, ktorý je od Kapského Mesta vzdialený asi dvetisícsedemsto kilometrov na juhozápad.
Tam by ľadovec zabalili do textílie, ktorá by spomalila jeho topenie počas prepravy. Prišiel by o 30% svojej veľkosti, čomu sa však zabrániť nedá. Ľadovec by naložili na tanker, ktorý by ho dotiahol až do Cape Columbine.
Cestu by uľahčil studený prúd Benguela, ktorý obmýva aj juhozápadné pobrežie Afriky. Pri preprave by tanker sprevádzali aj menšie lode, ktoré by po stranách ľadovca zabezpečovali, aby nevybočoval z trasy.
Po dopravení do cieľa by ľad rozsekali na malé kúsky a vzniknutú zmes kašovitého charakteru by nechali prirodzene roztopiť. Predbežná cena za takto získanú pitnú vodu by bola dve eurá za tisíc litrov.
Odsoľovanie je drahé
Najpravdepodobnejším riešením situácie v Kapskom Meste by mohla byť premena morskej vody na sladkú, proti čomu však Sloane argumentuje: „Odsoľovacie zariadenia si vyžadujú obrovské financovanie predtým ako vyprodukujú čo i len kvapku pitnej vody. Výhodou našej myšlienky je, že voda z Antarktídy je čistá, netreba ju upravovať a jediným výdavkom je v tomto prípade jej doprava.“
Tím už disponuje osemdesiatimi percentami z celkovej sumy stotridsať miliónov amerických dolárov, ktoré sú potrebné na spustenie pilotného projektu. Sloane sa plánuje v priebehu mája stretnúť s úradmi Kapského Mesta a investormi, ktorým sa pokúsi svoj projekt predať.
50 litrov na deň
Štyri milióny obyvateľov Kapského Mesta momentálne žijú s obmedzeniami v spotrebe vody, na deň pripadá na hlavu päťdesiat litrov.
Z dôvodu akútneho nedostatku sú nútení zbierať vodu, ktorou sa osprchujú, aby ňou mohli následne spláchnuť záchod či zaliať rastliny. Rovnaký princíp uplatňujú na vodu z práčky.
Ako rýchlo sa situácia vráti do normálu záleží od množstva zrážok. Vedci varujú, že ak sa v zime nedostavia dažde, budúci rok už ľuďom z vodovodných kohútikov možno nebude mať čo potiecť.
O kríze v Kapskom Meste sme bližšie informovali v januári.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.